Z prevažne rovinatého juhu Slovenska sa v okolí Rožňavy dvíhajú mohutné kopce. Nezapôsobia svojou výškou, veď najvyšší kopec Dvorník má len 932 m n m., no zapôsobia svojou veľkosťou. Väčšina Slovenského krasu je cez 350 kilometrov štvorcových planín vo výškach. A každý dobrodruh hneď dostane chuť sa tu vyšplhať a preskúmať ich. Na území od Plešivca cez Rožňavu až po Medzev a Moldavu nad Bodvou vám na skúmanie celý čas jesene nebude stačiť.
Krása nekonečných možností pešej turistiky
Foto: Slovakia Travel
V jeseni to v Tatrách a našich vysokých pohoriach dokáže byť zradné. Chodníky môžu už primŕzať, kĺzať sa a chlad nie je najpríjemnejší spoločník. Slnečné a teplé vyhriate južné Slovensko je iný príbeh. Kedysi husto zalesnené územie Slovenského krasu bolo výrazne vyťažené, no najmä v kotlinách s neprístupným terénom dodnes nájdete staré lesy, pričom nová generácia stromov našom treťom najmladšom národnom parku postupne dorastá.
Či už sa vyberiete na jednoduchú prechádzku z Jasova na Jasovské rybníky, alebo náročnejší prechod cez Jasovskú planinu po modrej značke, Slovenský kras môžete začať objavovať aj z východu. Ak máte radi brezové háje, najmä počas farebnej jesene, vyberte sa Hájskou dolinou na Jelení vrch. Ak sa radi túlate, vydajte sa z Gemerskej hôrky cez Koniarsku planinu až k 17 kilometrov vzdialenej Ochtinskej aragonitovej jaskyni.
Populárna Zádielska tiesňava
Foto: Slovensky-kras.eu
Snáď najpopulárnejšia je Zádielska tiesňava. V určitých momentoch sa nad vami týčia skaly vysoké 300 metrov a naopak prechod roklinou má miestami len 10 metrov na šírku. Nenáročný dvojhodinový prechod sa ide po starej asfaltovej ceste, ktorú si môžete rozšíriť o Zádielsku planinu, kde žije a rastie mnoho druhov teplomilných zvierat a rastlín. Zo Zádiela cez tiesňavu vedie proti prúdu Blatnického potoka aj náučný chodník v uzavretom okruhu. Jeho prechod zaberie 4-5 hodín a privedie vás aj k Zádielskemu hradisku, jednému z najstarších a najväčších pravekých slovenských hradísk. Po modrej značke sa odtiaľto dostanete aj na peknú zrúcaninu Turnianskeho hradu a čerešničkou na tejto túre môžu byť aj Hájske vodopády, ohraničujúce tiesňavu z východu, najmä po výdatnejších dažďoch. Vrcholom tohto výletu sú vyhliadka na Krkavčích skalách a Zádielsky kameň.
Najväčšia planina na Slovensku – Silická planina
Keďže je Slovenský kras o planinách, niet divu, že sa tu nachádza aj tá, ktorá sa hrdí titulom najväčšia na Slovensku. Silická planina má až 153 km2. Na jej prejdenie budete potrebovať minimálne tri dni, no môžete si vybrať rôzne ciele výletov ako je Silická ľadnica, Brzotínska skala, Jašteričie jazero, či Dievčenská skala. Odkiaľ vyraziť? Zo Sorošky, Silica, alebo Slavca.
Viac než tisíc jaskýň Slovenského krasu
Spočítať miesta, kde si voda prebojovala miesto do podzemia a tam po stáročia pracovala vo vápencovom podloží na svojich úchvatných výtvoroch je v Slovenskom krase veľmi ťažké. Konzervatívne zdroje uvádzajú na tomto území cez 700 a niektoré až 1 300 jaskýň. Ak ste videli rozprávku Soľ nad zlato, potom možno spoznáte miesta v jaskyni Domica. Druhou UNESCOm chránenou jaskyňou je Jasovská a treťou Gombasecká. Tá má však krátku otváraciu dobu a preto sa na polhodinovú prehliadku treba poponáhľať ešte do konca októbra. V Krásnohorskej jaskyni sa skrýva aj niekdajší najväčší kvapeľ na svete a hoci bol predbehnutý, s prírastkom 200 kg hmoty ročne sa raz možno k prvenstvu opäť vráti. A ak vám jaskýň a krás na jeseň malebne sfarbeného Slovenského krasu nebude stále dosť, stačí prejsť pár metrov na maďarskú stranu a otvoria sa vám ďalšie nekonečné možnosti krasového územia Aggtelecký kras v Maďarsku.