Bombové hrozby skomplikovali sedem letov v ten istý deň Európe, v akcii boli aj stíhačky

Na palubách lietadiel smerujúcich do Poľska, Talianska, Španielska a Bulharska mali byť výbušniny. Takéto anonymné oznámenia dostali úrady v utorok 3. novembra 2026. Najmenej sedem letov následne podrobili mimoriadnym bezpečnostným kontrolám. Výbušniny však nenašli ani v jednom z lietadiel.

Jedným z najvážnejších prípadov bol let spoločnosti LOT z londýnskeho Heathrow do Varšavy. Boeing 737 MAX so 181 ľuďmi na palube presmerovali z Chopinovho letiska do neďalekého Modlinu.

Lietadlo pristálo o 10.01 h a letisko prerušilo prevádzku. Podľa oficiálneho oznámenia letiska Modlin bolo lietadlo po pristátí presunuté na vyhradené miesto, kde zasahovali bezpečnostné zložky.

Alarm odvolali o 12.21 h. Jeho dôsledky však pocítili aj ďalší cestujúci. Let z Edinburghu musel najskôr pristáť v Poznani a do Modlinu priletel s viac než hodinovým meškaním. Odlet na Tenerife sa posunul o 52 minút.

Polícia preverovala aj lietadlo Scandinavian Airlines, ktoré priletelo z Kodane na hlavné varšavské letisko. Ani tu nič podozrivé nenašla.

Dve anonymné bombové hrozby sa týkali letov Ryanairu z Lisabonu a Dublinu do Ríma. Talianske letectvo vyslalo z vojenskej základne Grosseto dve stíhačky Eurofighter, ktoré sprevádzali let FR9611 z Dublinu až na letisko Fiumicino.

Po pristátí pyrotechnici skontrolovali obe lietadlá, cestujúcich aj batožinu. Kontroly skončili bez nálezu výbušnín.

Podobný zásah zažili aj cestujúci Ryanairu z Manchestru do španielskej Murcie. Všetkých 114 pasažierov a sedem členov posádky po pristátí podrobili bezpečnostným kontrolám. Lietadlo prehľadali špecialisti španielskej Guardia Civil.

Ďalšie dve hrozby smerovali na lety do bulharskej Sofie, konkrétne z Bergama a Dublinu. Obe lietadlá bezpečne pristáli a následné prehliadky boli negatívne.

Séria sa začala o deň skôr, 2. novembra, keď lietadlo Wizz Air na trase Londýn-Luton – Sofia dostalo počas letu bombovú hrozbu.

Posádka zmenila trasu a pristála v Budapešti. Maďarské vzdušné sily vyslali stíhačku Gripen, ktorá dopravné lietadlo sprevádzala. Ani v tomto prípade sa prítomnosť výbušniny nepotvrdila.

To zatiaľ nie je jasné. Incidenty zasiahli niekoľko leteckých spoločností a rôzne európske krajiny v krátkom časovom intervale.

Vyšetrovatelia preverujú pôvod anonymných oznámení. Medzi možnými vysvetleniami sa objavujú napodobňovanie predchádzajúcich hrozieb aj zámerné narúšanie leteckej dopravy. Dôkazy o koordinovanom útoku alebo zapojení konkrétneho štátu však zatiaľ zverejnené neboli.

Nasadenie vojenských stíhačiek pritom samo osebe neznamená, že sa na palube skutočne nachádza bomba. Ide o bezpečnostné opatrenie, ktorým štát reaguje na potenciálnu hrozbu.

Všetky dotknuté lietadlá napokon bezpečne pristáli a úrady nehlásili žiadnych zranených.