Najrušnejšie vnútroštátne letecké linky sveta v roku 2025: Ázia valcuje zvyšok planéty

Dáta spoločnosti OAG za rok 2025 ukazujú, že deväť z desiatich najrušnejších domácich trás globálne patrí do regiónu Ázia-Pacifik.

Spojenie medzi ostrovom Jeju (CJU) a letiskom Soul Gimpo (GMP) dosahuje v roku 2025 kapacitu 14,4 milióna sedadiel. Medziročne ide o približne jednopercentný nárast, no dôležitejšia je stabilita – táto linka patrí medzi globálnu špičku už vyše dekády.

Denne tu operuje približne 200 letov, čo z nej robí frekvenčne najvyťaženejšiu trasu na svete. Jeju, často označované ako „kórejský Havaj“, je silnou domácou dovolenkovou destináciou a zároveň logisticky jednoduchým leteckým mostom z hlavného mesta.

• V Ázii a Pacifiku vedie Jeju – Soul s 14,4 milióna sedadiel.
• Na Blízkom východe je najrušnejšou domácou linkou Džidda – Rijád (JED – RUH) s kapacitou 9,8 milióna sedadiel, čo predstavuje medziročný rast o 13 %. Džidda je vstupnou bránou k pútnickým centrám a významným prístavným mestom, zatiaľ čo Rijád je politickým a ekonomickým centrom krajiny.
• V Latinskej Amerike vedie spojenie Bogotá – Medellín so 6,2 milióna sedadiel. Ide o kľúčovú vnútroštátnu os Kolumbie.
• Afriku reprezentuje trasa Kapské Mesto – Johannesburg s 5,5 milióna sedadiel. V Juhoafrickej republike ide o najdôležitejšie spojenie medzi dvoma ekonomickými pólmi krajiny.
• V Severnej Amerike je najrušnejšou domácou linkou Vancouver – Toronto s kapacitou 3,7 milióna sedadiel, tesne pred trasou Los Angeles – New York JFK.
• Európu zastupuje Barcelona – Palma de Mallorca s tromi miliónmi sedadiel. Ide o silné sezónne aj celoročné spojenie medzi pevninským Španielskom a Baleárskymi ostrovmi.

V rebríčku desiatich najvyťaženejších domácich liniek sveta dominuje Ázia-Pacifik. Okrem Jeju – Soul sa do prvej desiatky dostali napríklad:

– Sapporo – Tokio Haneda (12,1 mil. sedadiel)
– Fukuoka – Tokio Haneda (11,5 mil.)
– Hanoj – Hočiminovo Mesto (11,1 mil.)
– Melbourne – Sydney (9,0 mil.)
– Tokio Haneda – Okinawa Naha (8,1 mil.)
– Bombaj – Dillí (7,6 mil.)
– Peking – Shanghai Hongqiao (7,5 mil.)
– Shanghai Hongqiao – Shenzhen (7,1 mil.)

Jedinou neázijskou linkou v top 10 je Džidda – Rijád.

Dôvodov je viacero. Prvým je hustota obyvateľstva a existencia megamiest vzdialených stovky až tisíce kilometrov. Druhým faktorom je nerovnomerné pokrytie vysokorýchlostnou železnicou mimo Japonska a Číny. Lietadlo je často najefektívnejším riešením.

Tretím faktorom je rast strednej triedy v krajinách ako India či Vietnam. S rastúcimi príjmami rastie aj dopyt po leteckej doprave – najmä na domácich trasách.

A napokon, extrémna frekvencia spojov. Ak máte na výber desiatky letov denne, letecká doprava sa správa takmer ako mestská kyvadlová linka.

Európa má rozsiahlu sieť vysokorýchlostných železníc, ktoré konkurujú lietadlám na krátkych a stredných vzdialenostiach. To vysvetľuje, prečo sa žiadna európska trasa nepribližuje ázijským číslam.

V Severnej Amerike sú vzdialenosti síce obrovské, no kapacita sa rozdeľuje medzi viacero letísk v rovnakých metropolitných oblastiach (New York má JFK, Newark aj LaGuardiu). To znižuje koncentráciu sedadiel na jednej konkrétnej trase.