Island opäť ožíva? Známu pláž uzavreli a viac než 300 zemetrasení za posledné dni

Južné pobrežie Islandu zažíva dynamické dni. Kým Atlantik dramaticky premodeloval ikonickú čiernu pláž Reynisfjara pri Víku, niekoľko desiatok kilometrov západne sa rozbehla seizmická séria pri ostrovčeku Eldey.

Reynisfjara bola známa širokým pásom čierneho piesku, ktorý vytváral prirodzený odstup od príboja. Dnes je situácia iná.

More preniklo desiatky metrov do pôvodnej pláže. Tam, kde sa dalo chodiť suchou nohou až k čadičovým stĺpom a k jaskyni pod útesom, dnes siaha voda. Vznikol výrazný erózny zlom – vysoký pieskový breh, pod ktorým sa hromadia veľké balvany zmietané silným príbojom.

Reynisfjara je dlhodobo považovaná za nebezpečnú lokalitu. Atlantik tu produkuje tzv. „sneaker waves“ – náhle vlny, ktoré bez varovania vybehnú ďaleko na breh a následne stiahnu človeka späť do mora. V minulosti tu došlo k viacerým smrteľným nehodám.

Nová morfológia pláže situáciu komplikuje:

• bezpečný pás piesku sa výrazne zúžil alebo zmizol,
• vznikol strmý erózny breh, z ktorého je návrat k vyššie položenej časti pláže náročný,
• balvany pod brehom sú vlnami pohybované s obrovskou silou.

Sprievodcovia upozorňujú, že pokojné počasie môže vytvárať falošný pocit bezpečia. Ak sa vlny náhle zosilnia, ľudia stojaci pri vode nemusia mať kam ustúpiť.

V posledných týždňoch zasahovali Island silné východné vetry. Kombinácia tlakovej výše na severe a hlbokých tlakových níží na juhu vytvorila podmienky, ktoré podporili intenzívny odnos piesku smerom na západ – k oblasti Dyrhólaey.

Podľa miestnych ide o prirodzený proces, ktorý sa však tentoraz odohráva vo väčšom rozsahu než zvyčajne.

Kým južné pobrežie modelujú vlny, pod povrchom sa hýbu tektonické platne.

Pri ostrovčeku Eldey, juhozápadne od Reykjanestá, bolo od začiatku seizmického roja zaznamenaných viac než 300 zemetrasení. Aktivita začala včera a prebieha v pulzoch – krátke utíšenie striedajú nové otrasy.

Väčšina zemetrasení mala magnitúdu medzi 2,0 až 2,5. Najsilnejšie dosiahlo hodnotu 3,4.

Podľa Islandského meteorologického úradu ide o relatívne silný roj, no podobné epizódy trvajú spravidla jeden až dva dni a nie sú výnimočné. Monitoring zatiaľ nezaznamenal vulkanický otras ani známky akumulácie magmy.

Otrasy sú pravdepodobne výsledkom uvoľňovania napätia a pohybu tektonických platní, ktoré sa v tejto oblasti od seba vzďaľujú. Odborníci však nevylučujú súvislosť s magmatickou aktivitou na polostrove Reykjanes, kde sa v posledných rokoch opakovane aktivovali sopky.

Kým seizmológovia sledujú pohyb pod zemou, oceán pokračuje v modelovaní pobrežia. Reynisfjara zostáva dramatická – možno ešte viac než predtým – no zároveň nebezpečnejšia.

Island opäť ukazuje, že je živým ostrovom. A že krajina, ktorú si zapamätáte z jednej návštevy, môže pri ďalšej vyzerať úplne inak.