Šomoška: slovenský Island, o ktorom takmer nikto nevie

Šomoška je geologický unikát – zvyšok sopky, ktorá vybuchla pred 3 miliónmi rokov. Ľudia platia tisíc eur za let do Reykjavíku kvôli čadičovým útvarom, pritom máme vlastné. Len o nich takmer nikto nevie.

Šomoška je zvyšok stratovulkánu – sopky, ktorá bola aktívna pred 3,4 miliónmi rokov. Keď láva vychladla, vytvorila šesťuholníkové čadičové stĺpy. Geologicky rovnaký proces ako na Islande pri Svartifoss, v Severnom Írsku pri Giant's Causeway alebo na Faerských ostrovoch.

Rozdiel: Na Islande k tomu idete 3 hodiny pešo cez ľadovec. Tu zaparkujete a za 15 minút stojíte pri stĺpoch.

Sopka bola aktívna, keď Európa vyzerala úplne inak – Slovensko bolo tropické more, Alpy neexistovali. Keď sopka vyhasla, erózia zničila väčšinu kužeľa. Zostali len čadičové stĺpy – najodolnejšia časť. Dnes to vyzerá ako obrovské orgánové píšťaly zasadené do kopca.

V 13. storočí tam postavili hrad – využili čadič ako prírodné opevnenie. Hrad zničili Turci v 16. storočí, ruiny tam sú dodnes. Takže máte kombináciu: sopečná geológia + stredoveké ruiny + pohraničná krajina. A takmer žiadni turisti.

Ak ste boli na Islande alebo ho plánujete, poznáte Svartifoss – vodopád s čadičovými stĺpmi, jedna z najfotografovanejších vecí na ostrove. Alebo Reynisfjara – čierna pláž s čadičovými útvarmi.

Svartifoss (Island):

• Čadičové stĺpy okolo vodopádu
• Trasa tam: 3 km pešo hore, 1,5 hodiny
• Turisti: Stovky denne
• Dostupnosť: Leto áno, zima problém (ľad, uzavreté chodníky)
• Cena: Let do Reykjavíku 200-400€, auto 50€/deň, vstup do parku zadarmo
• Čas z BA: 6 hodín (let + transfer)

Šomoška (Slovensko):

• Čadičové stĺpy pri ruinách hradu
• Trasa tam: 500 metrov z parkingu, 15 minút
• Turisti: Možno 10-20 za víkend
• Dostupnosť: Celoročne, v zime menej ľadu než Island
• Cena: Benzín z BA ~25€, vstup zadarmo
• Čas z BA: 2,5 hodiny autom

Geologicky je to ten istý proces – láva vychladla, vytvorila pravidelné kryštály, erózia odkryla. Island má výhodu – vodopády, ľadovce, aktívne sopky. Šomoška má len stĺpy a ruiny. Ale ak vás zaujíma geológia, nie Instagram obsah, efekt je rovnaký.

Bonus na Šomoške: Stojíte na hranici – čadič je napoly slovenský, napoly maďarský. Dá sa prechádzať medzi krajinami bez kontroly (Schengen). Maďarská strana je menej upravená, divokejšia.

Prichádzate autom z Filakova (20 km), odbočíte v dedine Šiatorská Bukovinka. Cesta asfaltová, potom štrk. Parking pri lese, oficiálny, zadarmo. Odtiaľ značka hore kopcom – 500 metrov mierny stúpanie.

Prvé čo vidíte sú čierne stĺpy vyčnievajúce z lesa. Niektoré sú 8-10 metrov vysoké, šesťhranné, rovné ako pravítko. Vyzerajú umelé, ale sú prírodné – fyzika kryštalizácie čadiču.

Vyjdete vyššie a zbadáte ruiny hradu Šomoška. Steny z čadiču, múry poprepadávané, ale rozpoznateľné. Z vrcholu výhľad na Novohradské vrchy, maďarskú pláň, v diaľke Matranské vrchy. Žiadne zábrany, žiadne pokladne, žiadne davy. Len vy, skaly a vietor.

Chodník pokračuje okolo čadičových útvarov – dá sa liezť hore (nie oficiálne, ale ľudia to robia), fotíte detail šesťhranných stĺpov. Väčšina návštevníkov tu strávi 30-45 minút. Ak máte dron, pridajte hodinu – z vtáčej perspektívy to vyzerá ako čadičový les.

Maďarská strana: Ak prejdete cez ruiny na druhú stranu (juh), ste v Maďarsku. Tam je chodník menej udržiavaný, viac divokej prírody. Čadič je aj tam, len menej exponovaný. Maďari tam majú informačnú tabuľu v maďarčine – Somoskő.

Šomoška nie je celodenný program – stráviť sa tam dajú maximálne 2 hodiny Ale dá sa to skombinovať s okolím:

1. Fiľakovo (20 km): Hrad na sopečnom kuželi (ďalší vyhasnutý vulkán). Výhľad z veže, múzeum, kaviareň v mestečku.
2. Cerová vrchovina (15 km): Chránená krajinná oblasť, bývalé sopky, vzácne rastliny. Značené turistické chodníky, takmer žiadni ľudia.
3. Rimavská Sobota (35 km): Mestské kúpaliská, Gemer-Malohont múzeum. Ak idete v lete a je horúco, kúpanie na Teplom vrchu musíte vyskúšať.
4. Maďarsko – Hollókő (40 km): UNESCO dedinka v Maďarsku, zachované ľudové domy. Turisticky, ale zaujímavé.

1. Čadič z Šomošky sa používal na stavby: V 19. a 20. storočí tam fungoval kameňolom. Čadič z Šomošky je v základoch domov v Fiľakove, Rimavskej Sobote, dokonca v Budapešti. Dnes je kameňolom opustený, príroda si to vzala späť.
2. Hrad slúžil ako väzenie: V 15. storočí tam Matúš Korvín väznil svojich politických nepriateľov. Čadičové steny znamenali nulovú šanci na únik. Odkedy ho Turci zničili v roku 1575 je z hradu ruina.
3. Geologicky mladá sopka: 3,4 milióna rokov znie staro, ale geologicky je to včera. Pre porovnanie: Alpy majú 65 miliónov rokov. Šomoška je teda len také „bábätko“.
4. Slovensko-maďarská hranica tu bola vždy: Aj za Rakúsko-Uhorska, aj za Československa, aj dnes. Hranica ide presne cez čadičové stĺpy – pol sopky Slovensko, pol Maďarsko.