Magma sa pohybuje pod Santorini: dochádza k nevídanému javu

Na gréckom ostrove Santorini je vyhlásený červený stupeň pohotovosti. Okrem menších zemetrasení zaznamenali prístroje v posledných týždňoch aj niekoľko otrasov s magnitúdou vyššou ako 5. Okrem toho sa počet malých zemetrasení s magnitúdou nad 2 odhaduje na približne 200 denne.

Geológ a vulkanológ Dr. Szabolcs Harangi v analýze napísanej pre Telex vysvetľuje, že zvláštnosťou procesu na Santorini je, že nedošlo k hlavnému zemetraseniu, po ktorom by nasledovali menšie a menšie následné otrasy. Namiesto toho sa pozoroval rytmus zemetrasenia: počet zemetrasení sa zvyčajne postupne zvyšuje, potom sa časom pomaly znižuje, až sa zastaví. Najmä v Európe je príkladov takýchto zemetrasení málo, väčšina z nich je spojená so sopkami. V takýchto prípadoch pohyb magmy, ktorý ju tlačí k povrchu, spôsobuje posun hornín, čo niekedy vedie k sopečnej erupcii – napríklad na ostrove El Hierro v roku 2011 alebo na Bali v roku 2017. Niekedy ale magma uviazne v zemskej kôre a erupcia nenastane.

Prečítajte si aj: Zemetrasenia zasiahli 2 obľúbené sopečné ostrovy v Európe

Nie každý to vie, ale Santorini vďačí za svoju krásu sopečnej minulosti a jedna z neďalekých sopiek, známa ako Kolumbo. Je stále aktívna, hoci naposledy vybuchla približne pred 1600 rokmi. V blízkosti Kolumba sa však nachádza niekoľko menších podmorských sopiek a odborníci dospeli k záveru, že súčasnú situáciu spôsobuje nová masa magmy, ktorá sa pohybuje jej smerom.

Nová magma sa môže dostať do zemskej kôry čiastočným roztavením zemského plášťa a pohybuje sa v oblasti, kde v minulosti dochádzalo k pohybom hornín. Vytláčanie magmy nahor zase vytvorilo obrovský tlak, ktorý teraz spôsobil posun hornín pozdĺž bývalých zlomov. Magma a magmatické plyny sa nakoniec vtlačili do týchto trhlín a zlomov, čo viedlo k mnohým malým zemetraseniam,“ vysvetľuje doktor Harangi jav, ktorý je podľa odborníkov bezprecedentný.

Počet otrasov sa v posledných dňoch neustále znižuje, takže skutočnou otázkou je, či sa magma môže pohybovať vyššie alebo nie. Ak nie, tak k erupcii nedôjde – ako sa to stalo naposledy v roku 2011. Dr. Harangi upozorňuje, že to vôbec nie je zriedkavé.

Keďže však stále dochádza k zemetraseniam, nedá sa vylúčiť, že by sa nahor mohlo dostať viac magmy, pretože plášť sa naďalej topí. V prípade, že by začalo stúpať veľké množstvo magmy, mohlo by dôjsť k silnému zemetraseniu s magnitúdou až do 6. stupňa skôr, ako sa povrch roztrhne. Hoci pravdepodobnosť, že sa to všetko stane, je nízka, najnebezpečnejšími následkami by mohli byť (toxické) sopečné plyny vyvierajúce na povrch alebo pohyby hornín a zosuvy pôdy vedúce k cunami. Preto je dôležité monitorovať pohyby, interpretovať pozorovania a informovať verejnosť.

Mohlo by vás zaujímať: Amorgos - ostrov, ktorý má prilákať výletné lode a odľahčiť Santorini.