Ak cestovať v roku 2026, tak sem – destinácia, ktorá vás dostane

Kým v Európe spôsobuje nadmerný cestovný ruch čoraz väčšie sociálne aj environmentálne napätie, Mongolsko, rozprestierajúce sa medzi Ruskom a Čínou, by si naopak želalo viac návštevníkov. Minister kultúry, športu, mládeže a cestovného ruchu Nomin Chinbat si dal za cieľ privítať do roku 2030 aspoň dva milióny turistov ročne. Hoci rok 2024 priniesol rekordný počet – vyše 808-tisíc návštevníkov, turizmus sa zatiaľ podieľa na HDP krajiny len 3–4 %, pričom ambíciou je dosiahnuť aspoň 10 %.

Prírodnú krajinu Mongolska možno rozdeliť do troch odlišných zón. Jednou z nich je púšť Gobi na juhu krajiny. Fascinujúca oblasť, ktorú si mnohí predstavujú ako more piesku, no v skutočnosti len malé percento jej rozlohy tvorí skutočná piesková púšť. Väčšinu povrchu zaberajú skalnaté planiny, polopúšte, kaňony, slané jazerá a dramaticky tvarované mesačné hory.

Gobi je zároveň miestom s bohatou historickou stopou. Tadiaľto kedysi pochodovali Húni a prechádzali karavány legendárnej Hodvábnej cesty. Oblasť je tiež známa vďaka výnimočným paleontologickým nálezom. Práve na Plamenných útesoch (Bayan Zag) boli objavené prvé dobre zachované dinosaurie vajcia, ako aj pozostatky viacerých druhov dinosaurov vrátane velociraptorov.

Nomádske kmene dodnes prežívajú v púšti Gobi a je priam zázrakom, že sa im to darí v takých drsných podmienkach už celé stáročia. Nomádsky spôsob života je však oveľa viac sústredený v druhej najväčšej prírodnej zóne Mongolska – v nekonečných stepiach. Tie sa rozprestierajú v strednej a severnej časti krajiny na ploche približne 800 000 km² a poskytujú ideálne podmienky pre tradičné kočovné chovateľstvo. Mongolsko má typické kontinentálne podnebie – horúce letá a veľmi chladné zimy.

Jedným z najkrajších miest tohto regiónu je údolie Orkhon, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Spolu s neďalekým mestom Kharkhorin bolo kedysi jedným z hlavných centier Mongolskej ríše. V oblasti sa nachádza aj budhistický kláštor Erdene Zuu a impozantný 20-metrový vodopád Orkhon. Návštevníci si môžu vyskúšať ubytovanie v tradičných jurtách a zažiť každodenný život miestnych nomádov. Len kúsok od hlavného mesta Ulánbátar leží národný park Hustai, známy predovšetkým výskytom divokých koní, predkov dnešných domácich plemien.

Tretia prírodná zóna Mongolska zahŕňa pohoria Altaj a Changaj, ktoré pokrývajú strednú a západnú časť krajiny. Medzi najkrajšie miesta v tejto horskej oblasti patrí národný park Tavan Bogd. Fascinujúci región, kde sa striedajú ľadovce, krištáľovo čisté rieky, alpské jazerá a zelené horské lúky. Zaujímavosťou sú aj miestni kazašskí lovci, ktorí tu dodnes praktizujú tradičný lov s orlami.

Za návštevu rozhodne stojí aj okolie jazera Hövsgöl, ktoré leží v nadmorskej výške viac ako 1 600 metrov. Ide o jedno z najčistejších jazier v Ázii a zároveň vyhľadávanú destináciu pre turistiku, plávanie či kajakovanie – všetko v kulise nedotknutej prírody.

.