Púštny Manhattan: Mesto, v ktorom stavali výškové budovy dávno pred modernými mrakodrapmi

Jemenské mesto Šibám, ležiace v údolí Hadramaut, si vyslúžilo prezývku „Manhattan púšte“. V jeho historickom centre obohnanom hradbami stojí tesne vedľa seba približne 500 výškových budov. Väčšina z nich má päť až sedem poschodí, no nájdu sa medzi nimi aj vyššie stavby.

História Šibámu však siaha oveľa hlbšie do minulosti než jeho dnešné výškové domy. Už v staroveku tadiaľto viedli významné obchodné cesty, po ktorých karavány prepravovali predovšetkým korenie a kadidlo. Hoci mesto na prvý pohľad pôsobí, akoby vyrástlo na náhodnom mieste uprostred nehostinnej púšte, jeho poloha bola v skutočnosti strategická.

Sezónny vodný tok v údolí Hadramaut poskytoval miestnym obyvateľom prístup k vode a vytváral podmienky na pestovanie plodín. Práve vďaka nemu sa tu mohlo rozvíjať poľnohospodárstvo aj osídlenie napriek suchému púštnemu podnebiu.

Dnešná podoba Šibámu sa začala formovať najmä v 16. storočí, keď mesto zasiahli ničivé povodne. V rokoch 1532 až 1533 voda takmer úplne zničila jeho pôvodnú zástavbu. Pri následnej obnove začali obyvatelia stavať čoraz vyššie domy, pretože priestor na výstavbu bol v tejto časti údolia značne obmedzený. Práve tak postupne vznikala charakteristická silueta mesta, ktorá dodnes pripomína modernú štvrť plnú mrakodrapov.

Výškové domy vv Šibáme stavali z nepálených hlinených tehál, ktoré si obyvatelia vyrábali z miestnych surovín. Do zmesi ílovitej a piesočnatej pôdy pridávali slamu, následne z nej tvarovali tehly a nechávali ich vyschnúť na slnku. 

Steny na prízemí dosahovali hrúbku až jeden meter, no smerom k vyšším poschodiam sa postupne stenčovali. Takáto konštrukcia znižovala zaťaženie spodných podlaží a zároveň pomáhala udržiavať v interiéri príjemnejšiu teplotu. Hrubé hlinené múry totiž poskytovali prirodzenú ochranu pred intenzívnou púštnou horúčavou.

Jednotlivé poschodia výškových domov v Šibáme mali presne určené využitie. Na najnižších podlažiach sa zvyčajne nachádzali sklady, nad nimi priestory určené pre hostí a spoločenské stretnutia. Horné poschodia slúžili predovšetkým na bývanie.

Fasády budov pokrývala omietka na báze hliny, zatiaľ čo ich horné časti, najviac vystavené dažďu, chránila vrstva bieleho vápna. Napriek dômyselným stavebným postupom si však hlinené mrakodrapy vyžadujú pravidelnú údržbu. Dážď a ďalšie poveternostné vplyvy totiž môžu postupne narušiť ich konštrukciu a spôsobiť vážne poškodenia.

Ochranu historických budov v posledných rokoch ešte viac skomplikovali ozbrojené konflikty v Jemene. Napriek týmto hrozbám zostáva staré mesto Šibám jednou z najpozoruhodnejších ukážok tradičnej architektúry v krajine. Jeho výnimočnú historickú a architektonickú hodnotu uznalo aj UNESCO, ktoré historické centrum Šibámu v roku 1982 zapísalo na Zoznam svetového dedičstva.

(hamuesgyemant.hu)