Cesta je suchá, no most môže byť pokrytý ľadom. Prečo zamŕza ako prvý?

Mosty a nadjazdy sa pri ochladení často pokrývajú ľadom skôr než bežné úseky ciest. Stačí, aby sa po vlhkom jesennom dni ochladilo, a na moste sa môže vytvoriť nebezpečná vrstva ľadu. Pritom asfalt pred mostom môže zostať úplne suchý.

V skratke

• Mosty sa ochladzujú zhora aj zospodu, preto namŕzajú rýchlejšie.
• Čierny ľad môže vyzerať ako obyčajná mokrá vozovka.
• Teplota vzduchu nad nulou ešte neznamená, že vozovka nemôže byť zľadovatená.
• Spomaľte pred mostom, nie až na ňom.

Rozdiel je v tom, ako jednotlivé časti cesty strácajú teplo. Bežná vozovka leží na podloží, ktoré v sebe uchováva teplo a spomaľuje jej ochladzovanie. Most je však zo všetkých strán vystavený okolitému vzduchu.

Tento jav vysvetľuje aj americká Národná meteorologická služba. Upozorňuje, že namŕzanie nemusí byť rovnomerné. Časť mosta vystavená slnku môže byť bez ľadu, zatiaľ čo jeho zatienený úsek zostáva šmykľavý. Podobné riziko predstavujú aj tienisté zákruty, cesty v lesoch či úseky pozdĺž skalných stien. Tam sa ľad môže udržať dlhšie, pretože na vozovku nedopadá priame slnečné žiarenie.

Najzradnejšia je tenká, takmer priehľadná vrstva ľadu označovaná ako čierny ľad. Neznamená to, že ľad má čiernu farbu. Cez priehľadnú vrstvu jednoducho presvitá tmavý asfalt. Z diaľky môže vozovka vyzerať iba mokrá. Vodič tak nemusí spoznať rozdiel, kým sa pneumatiky nedostanú na klzký povrch.

Čierny ľad vzniká napríklad vtedy, keď voda po daždi alebo roztopenom snehu opäť zamrzne. Rizikové sú najmä nočné a skoré ranné hodiny. Nebezpečná môže byť aj mrznúca hmla, ktorej kvapôčky vytvárajú námrazu na chladných povrchoch.

Na možnú poľadovicu upozorňujú aj nenápadné signály. Podľa britskej motoristickej organizácie RAC môže mať vozovka nezvyčajne lesklý povrch. Varovaním sú tiež vozidlá pred vami, ktoré bez zjavnej príčiny strácajú stabilitu, či sa na mokrej vozovke prestane špliechať za ich kolesami.

Áno. Teplomer v aute meria vonkajšiu teplotu vzduchu, nie teplotu asfaltu. Tieto hodnoty nemusia byť rovnaké. Britská meteorologická služba Met Office vysvetľuje, že povrchy sa počas jasných nocí môžu ochladiť pod bod mrazu, aj keď je teplota vzduchu stále nad nulou.

Ak teda teplomer ukazuje napríklad +2 °C, nie je to záruka, že na moste nebude ľad. Rozhodujúca je teplota samotného povrchu a prítomnosť vlhkosti.

Zaujímavé je, že správcovia ciest túto odlišnosť sledujú. Slovenská Národná diaľničná spoločnosť využíva okrem meteorologických údajov aj snímače námrazy zabudované priamo vo vozovke.

Najdôležitejšie rozhodnutie musíte urobiť ešte pred vjazdom na most. Spomaľte včas, kým majú pneumatiky dostatočnú priľnavosť.

Ak už prechádzate po zľadovatenom povrchu, prudké brzdenie či trhnutie volantom môže spôsobiť stratu kontroly nad autom.

Americká motoristická organizácia AAA odporúča pri jazde po klzkých cestách jemné ovládanie plynu, bŕzd aj riadenia. Dôležitý je tiež výrazne väčší odstup od ostatných áut.

Päť praktických pravidiel:

1. Spomaľte pred mostom. Rýchlosť prispôsobte podmienkam ešte na úseku s lepšou priľnavosťou.
2. Nemeňte zbytočne jazdný pruh. Najmä na moste sa vyhnite prudkým pohybom volantom.
3. Zväčšite odstup. AAA odporúča na klzkej vozovke minimálne päť až šesť sekúnd za vozidlom pred vami. Pri veľmi zlom povrchu môže byť potrebný ešte väčší odstup.
4. Nepoužívajte tempomat. Na ľade potrebujete mať okamžitú kontrolu nad ovládaním vozidla.
5. Sledujte ostatné autá. Neobvyklý pohyb vozidiel pred vami môže signalizovať klzký povrch.

Ak sa už dostanete do šmyku, vyhnite sa prudkému brzdeniu a zbytočnému otáčaniu volantom. Plynule uberte plyn a snažte sa riadiť auto smerom, ktorým chcete pokračovať. Ak musíte núdzovo brzdiť vo vozidle s ABS, držte pevný a súvislý tlak na brzde.