Street food v Európe

Sendvič pokrájaný na kúsky je typickým pouličným jedlom Porta. Miestnu pečenú klobásu, tzv. alheiru potrú korenistou omáčkou, vložia do rožka s tenkou kôrkou a sendvič upečú na grile. Potom pokrájajú a na požiadanie servírujú s opekanými zemiakmi.

Vyprážané ryžové guľky pôvodne vymysleli, aby zužitkovali rizoto/ryžu z predošlého dňa. Táto špecialita je typická pre južné Taliansko, najmä Sicíliu. Ako náplň sa často používa mäsové ragú, ale populárna je aj smotanovo-šunková verzia alebo mozzarellová so zeleninou. Arancini treba vždy zjesť čerstvé!

Dobrota, podobná bagelu, je špecialitou Krakova, možno ju nájsť po celom meste. Vychutnať si ju môžete čistú – bez oblohy, alebo si ju môžete namáčať do zeleninovej omáčky či zjesť ako netradičný sendvič. Typické krakovské pečivo v tvare kruhu ponoria pred pečením na chvíľku do vriacej vody, z čoho pochádza aj jeho názov obwarzac, tzn. obariť.

Ikonickým jedlom Berlína je najskôr dusená a následne pečená bravčová klobása, podávaná s kečupom a kari korením. Tradičnou prílohou sú opekané zemiaky a krúžky rožkov. Korenistá pochúťka vznikla ako lacné pouličné jedlo robotníkov po druhej svetovej vojne, dnes sa jej len v Berlíne predá každoročne 70 miliónov porcií.

Burek má turecký pôvod, ale v rôznych formách a s rôznymi plnkami ho nájdete na celom Balkáne. Pochúťku z ťahaného cesta konzumujú Chorváti počas celého dňa, typicky s mäsovou, so syrovou alebo zemiakovou náplňou. Servíruje sa buď zavinutý vcelku, alebo upečený ako koláč a pokrájaný na kúsky.

Ide o švédsky hotdog ozdobený zemiakovou kašou. Jeho názov pochádza zo slova halv – polovica, čo znamená, že do pečiva je vložená jedna nožička klobásy. Hel special už obsahuje celý pár klobás, pričom jedna je varená a druhá pečená. Ďalšou zvláštnosťou jedla je, že Švédi k nemu pijú kakaový nápoj zvaný Pucko.

Sladkosť, aj jej pôvodný názov loukoumades (omrvinka), pochádza z Grécka, resp. z gréčtiny. Maličké šišky sú na povrchu chrumkavé a vo vnútri mäkké. Na Cypre, na rozdiel od Grécka, ich nepodávajú s medom, so škoricou a orechmi, ale ich jednoducho polejú cukrovým sirupom.

Pôvod sladkosti z odpaľovaného cesta je dodnes nejasný. Podľa jednej legendy vraj recept priniesli portugalskí moreplavci z Číny, podľa inej ho vymysleli španielski ovčiari ako náhradu za čerstvé pečivo. Každopádne chrumkavé tyčinky obaľované v škoricovom cukre sú dnes najznámejšou sladkosťou Španielov, ktorí ich jedia aj na raňajky, namáčajúc si ich do horúcej čokolády.

Všetky národy majú vlastnú verziu palaciniek. Holanďania preferujú malé nadýchané lievance, ktoré sa pečú v špeciálnej forme. Tradične ich ponúkajú preliate maslom a posypané práškovým cukrom, ale existuje mnoho ďalších chuťových variácií. Ako prvú však odporúčame vyskúšať práve najjednoduchšiu verziu!