Kórejská chobotnica, ktorej chápadlá sa vám pohybujú ešte na tanieri - a môže vás udusiť

Základom tradičnej kórejskej pochúťky san-nakdži je nakji, teda menší druh chobotnice, ktorý žije vo vodách pri južnom pobreží Kórejského polostrova. V miestnej kuchyni sa pripravuje na viacero spôsobov, no najznámejšia verzia sa podáva bezprostredne po spracovaní.

Zaujímavosťou je, že odrezané chápadlá sa môžu pohybovať aj po nakrájaní. Ich nervové bunky totiž zostávajú určitý čas aktívne, takže jednotlivé kúsky sa hýbu dokonca aj na tanieri. Jedným z najbežnejších spôsobov prípravy je tangtangi. Chápadlá sa pri ňom nakrájajú na približne 1 až 3 centimetre dlhé kúsky, ktoré sa následne dochutia sezamovým olejom a soľou.

Podľa konkrétneho receptu sa môžu pridať aj ďalšie suroviny, napríklad jarná cibuľka, paprika, sezamové semienka, kórejská hruška či vaječný žĺtok.

Najväčšie nebezpečenstvo pri konzumácii tejto kórejskej špeciality predstavujú prísavky na chápadlách, ktoré sa môžu prichytiť na sliznicu úst alebo hrdla. Riziko je obzvlášť vysoké, ak sa niekto pokúsi prehltnúť príliš veľký kus bez dôkladného požutia. V Južnej Kórei už zaznamenali viacero smrteľných prípadov udusenia v súvislosti s konzumáciou san-nakdži. Odborníci preto odporúčajú krájať chápadlá na malé kúsky a pred prehltnutím ich dôkladne požuť.

To však neznamená, že miestni obyvatelia túto pochúťku automaticky považujú za životu nebezpečnú. Pre mnohých Kórejčanov je san-nakdži tradičnou špecialitou, ktorú si doprajú pri výnimočných príležitostiach alebo počas spoločného stolovania. V Soule ju ponúkajú stovky reštaurácií.

Do povedomia západného publika sa táto nezvyčajná pochúťka dostala najmä vďaka juhokórejskému filmu Oldboy z roku 2003, ktorý režíroval Park Chan-wook. V jednej z jeho najznámejších scén herec stvárňujúci hlavnú postavu skutočne zje pred kamerou celú živú chobotnicu.

Podľa starého kórejského príslovia dokáže chobotnica postaviť na nohy aj vyčerpanú kravu. Jej údajné posilňujúce účinky spomína aj dielo Jasaneobo, známe v preklade ako Kniha rýb, z 19. storočia. Opisuje prípady, keď chobotnicu podávali zoslabnutým zvieratám.

Z výživového hľadiska ide skutočne o hodnotnú potravinu. Chobotnica je bohatá na bielkoviny a obsahuje aj taurín, železo, vápnik či omega-3 mastné kyseliny DHA a EPA. To však neznamená, že konzumácia surovej chobotnice s ešte pohybujúcimi sa chápadlami prináša väčšie zdravotné výhody než jej tepelne upravená verzia.

Okolo san-nakdži sa navyše v súčasnosti vedú aj etické a právne diskusie, ktoré súvisia s ochranou a dobrými životnými podmienkami zvierat. Čoraz viac vedeckých výskumov totiž prináša dôkazy o tom, že chobotnice dokážu pociťovať bolesť.

(Korea JoongAng Daily)