Pod americkým mestom horí zem už 60 rokov bez prestávky (video)

Okrem hmly pripomínajúcej paru stúpajúcu zo zeme a prasklín v pôde by sme dnes pri návšteve Centrálie v Pensylvánii len ťažko tušili, že tu kedysi stálo banícke mesto s takmer tromi tisíckami obyvateľov. Osadu postupne pohltila príroda a väčšina miestnych sa odsťahovala už pred desiatkami rokov.

História mesta sa začala písať v 50. rokoch 19. storočia, keď sa v oblasti otvorili uhoľné bane a rodiny prichádzali do Centrálie v nádeji na isté živobytie. Na prelome storočí tu stálo niekoľko kostolov, hotelov, salónov aj divadiel, nechýbala banka ani pošta.

Do roku 1960 však boli uhoľné sloje z veľkej časti vyčerpané a čoraz menej ľudí si v regióne dokázalo nájsť prácu.

Pôvod podzemného požiaru zostáva dodnes nejasný. Jedna z teórií tvrdí, že plamene vzbĺkli po tom, ako mestská rada požiadala dobrovoľných hasičov, aby vyčistili skládku odpadu na mieste opustenej povrchovej bane. Odpad zapálili a oheň sa mal cez zabudnutú banskú šachtu rozšíriť do podzemnej siete tunelov.

Podľa inej verzie mohol požiar spôsobiť zberač odpadu, ktorý vysypal horúci popol do otvorenej skládky v blízkosti bane.

Nech už bola príčina akákoľvek, oheň sa pomaly šíril pod zemou a dym z hlbokých vrstiev neustále prenikal na povrch. Hasiči skúšali všetko, aby plamene dostali pod kontrolu, no ich snahy postupne zlyhávali.

Istý čas sa zdalo, že situáciu sa podarilo stabilizovať, neskôr sa však ukázalo, že podzemný požiar sa rozšíril oveľa ďalej, než ktokoľvek predpokladal.

Miestni obyvatelia roky verili, že situácia je zvládnuteľná, no zápach sírového dymu čoraz viac zasahoval do ich každodenného života. Počet evakuovaných postupne rástol a v roku 1979 sa tento proces stal nezvratným.

O dva roky neskôr došlo k prvému vážnemu incidentu – náhle sa otvorila trhlina, z ktorej uniklo veľké množstvo oxidu uhoľnatého. Napriek zjavnej hrozbe obyvatelia ešte stále zvažovali, či môže Centralia zostať obývateľná.

Vláda však nechcela riskovať, a tak v roku 1983 vyčlenila približne 42 miliónov dolárov na presídlenie miestnych obyvateľov.

Takmer všetci túto ponuku prijali. Viac ako tisíc ľudí sa odsťahovalo a takmer päťsto domov bolo zbúraných. V roku 1990 tu žilo už len 63 obyvateľov a v roku 2010 zostalo stáť iba päť domov.

Ich majitelia odmietli svoje nehnuteľnosti opustiť napriek súdnemu príkazu. Napokon sa dosiahla dohoda, že domy budú zbúrané až po ich smrti.

Požiar dnes tlie pod územím s priemerom približne 13 kilometrov. Odhady hovoria, že ak bude horieť súčasným tempom, nezhasne najmenej ďalších 250 rokov.

Centralia je takmer úplne pohltená prírodou. Spomienku na niekdajšiu obec pripomína už len chátrajúci kostol a cesta, ktorá ňou kedysi prechádzala.

Výstražné tabule v okolí upozorňujú na prítomnosť toxických plynov, nestabilný terén a požiar, ktorý naďalej horí pod zemou. Keď prší, para stúpajúca z vodou naplnených trhlín dodáva tomuto dnes takmer opustenému mestu duchov ešte pochmúrnejšiu atmosféru.

(Express)