Cintoríny veľrýb na dne Pacifiku tlmia otepľovanie našej planéty

Čo sa stane, keď sa voda nad osemdesiattonovým kolosom zavrie navždy? Morskí biológovia dlhé roky hľadali presnú odpoveď na otázku, kam morské prúdy zanášajú telá uhynutých vráskavcov a vorvaňov. Vďaka hlbokomorským robotickým dronom ROV dnes poznáme konkrétne lokality. Ako píše Euronews, Tieto obrovské cicavce končia v izolovaných priekopách Tichého oceánu, kde ich smrťou vzniká úplne nový, fascinujúci ekosystém.

Záverečná fáza života veľryby nepripomína klasický úhyn suchozemského zvieraťa. Telo klesá do hĺbky štyritisíc metrov do zóny bez slnečného svetla a pod obrovský tlak vodného stĺpca. Odborníci tento fenomén nazývajú „whale fall“. Dopad na ílovité dno spustí okamžitú reakciu. Vizuálne záznamy z ponoriek ukazujú, ako slepé kraby, úhory a hlbinné žraloky zacítia stopu na niekoľko kilometrov a okamžite sa stiahnu k telu.

Následne prichádzajú na rad špecifické červy druhu Osedax. Tieto drobné organizmy dokážu pomocou silnej kyseliny rozložiť aj tie najtvrdšie veľrybie kosti. Tento proces vytvorí na inak pustnatom morskom dne pulzujúcu oázu života, ktorá dokáže z jednej jedinej zdochliny prosperovať ďalších päťdesiat rokov.

Satelitné vysielače a mapovanie prúdov potvrdili existenciu prirodzených zberných oblastí. Chladné hlbokomorské prúdy zanášajú telá do obrovských zníženín, akou je napríklad zóna Clarion-Clipperton. Pre bežného človeka zostávajú tieto hlbočiny absolútne nedostupné, no zistenia biológov dokazujú ich kritickú dôležitosť pre celú planétu.

Veľryby totiž fungujú ako masívne uhlíkové pumpy. Počas života stiahnu z atmosféry tony uhlíka, ktorý po smrti bezpečne uložia do piesku na dne oceánu. Týmto spôsobom ho trvalo vyradia z klimatického cyklu Zeme a priamo tak spomaľujú proces globálneho otepľovania.

Sledovať klesanie tiel na dno Tichého oceánu zostáva výsadou vedcov s drahou technikou. Autentický kontakt so živými kolosmi však nevyžaduje výskumný grant. Stačí si rezervovať letenku na Azorské ostrovy. Zelený vulkanický ostrov Pico ukrýva na pobreží staré kamenné pozorovacie veže zvané vigias. Skúsení pozorovatelia s výkonnými ďalekohľadmi z nich cez vysielačky navádzajú turistické člny priamo k zvieratám.

Sopečný ostrov padá strmo pod morskú hladinu, giganty preto plávajú len stovky metrov od útesov. Nasadnete na rýchly nafukovací čln a keď kapitán stlmí motor, počujete iba dunivý zvuk vydychovanej vody. Zážitok, keď sa päť metrov od vás vynorí masívny chrbát vorvaňa obrovského, prekoná akékoľvek televízne dokumenty.

• Najväčšiu a najbližšiu šancu na stretnutie s obrovskými vráskavcami obrovskými máte pri ostrove Pico na Azoroch od apríla do konca mája počas ich jarnej migrácie. Lokálne vorvane tu naopak stretnete celoročne.
• Vyberajte si výhradne menšie spoločnosti s certifikáciou organizácie WCA (World Cetacean Alliance). Garantujú etický prístup a nevytvárajú umelý hluk motorov v tesnej blízkosti zvierat.
• Na malom člne fúka silný vietor a slaná voda strieka z každej strany. Kvalitná nepremokavá bunda je nutnosťou, inak trojhodinovú plavbu na oceáne predrkocete zubami.