Mühlviertel je stvorený pre gravel: stovky kilometrov šotoliny bez alpských priesmykov

Mühlviertel leží medzi Dunajom a českou hranicou a jeho profil je pre gravel takmer modelový. Namiesto dlhých asfaltových stúpaní do vysokých priesmykov sa tu neustále striedajú kratšie kopce, lesné úseky, poľné cesty a vedľajšie asfaltky. Výsledkom nie sú technicky extrémne traily, ale jazda, pri ktorej môžete za jeden deň nazbierať dosť výškových metrov bez toho, aby ste potrebovali horský bicykel.

Región tento typ cyklistiky cielene rozvíja pod značkou Velorama. Podľa aktuálnych údajov hornorakúskeho turistického združenia zahŕňa ponuka gravelových a cestných trás 108 okruhov s celkovou dĺžkou takmer 9 000 kilometrov a viac než 160 000 výškovými metrami. Do siete patrí aj 21 ubytovaní orientovaných na cyklistov.

Mühlviertel nie je región jednej cyklotrasy. Jeho výhodou je hustá sieť vedľajších a lesných ciest, medzi ktorými sa dá skladať množstvo okruhov. Asfalt sa strieda so štrkom a spevnenými lesnými cestami, takže 35 až 45-milimetrové plášte tu dávajú väčší zmysel než úzke cestné gumy.

Zároveň nejde o terén, na ktorý by ste potrebovali celoodpružený horský bicykel. Viaceré oficiálne gravelové okruhy vedú po kvalitných lesných cestách a technicky jednoduchých úsekoch. Náročnosť prichádza skôr cez vzdialenosť a prevýšenie.

Dobrou ukážkou je okruh z Ulrichsbergu cez Rakúsko, Nemecko a Česko. Má 75,4 kilometra, 1 379 výškových metrov a viac než 40 percent trasy tvorí šotolina. Oficiálny portál Mühlviertelu ho hodnotí ako technicky jednoduchý, no kondične náročný. Trasa vedie okolo Dreisesselbergu, pokračuje cez Šumavu a popri Schwarzenberskom plavebnom kanáli k Lipnu.

Ak si chcete región najskôr otestovať, vhodnejšia je kratšia slučka Green Belt pri St. Stefan-Afiesl. Má 24,4 kilometra a 490 metrov stúpania. Povrch tvorí kombinácia asfaltu, vedľajších ciest a šotoliny a celý okruh zaberie podľa oficiálnych údajov približne dve hodiny.

Strednou cestou môže byť okruh pri Ottenschlagu. Meria 44,1 kilometra a nazbiera 883 výškových metrov, takže už lepšie ukáže charakter regiónu: krátke stúpania sa tu opakujú prakticky celý deň.

Pri Freistadte sa dá vyraziť aj na novšiu trasu Eastside. Vedie cez St. Oswald a Braunberg a kombinuje vedľajšie cesty, lesné pasáže a šotolinu. Práve Freistadt je zaujímavý aj ako základňa pre ľudí zo Slovenska, pretože nemusíte zachádzať hlboko do západnej časti Mühlviertelu.

Pre slovenského cyklistu je dôležité, že Mühlviertel neleží za Alpami. Freistadt je od Bratislavy po ceste vzdialený približne 239 kilometrov a jazda autom vychádza podľa na približne tri hodiny.

Na gravel víkend si preto nemusíte brať týždeň dovolenky. V piatok popoludní naložíte bicykel, večer ste na mieste a cez sobotu a nedeľu sa dajú odjazdiť dva rozdielne okruhy.

Autom odporúčame ísť do Freistadtu, Bad Leonfeldenu, Ulrichsbergu alebo Königswiesenu. Oficiálny web Mühlviertelu vám pri jednotlivých trasách umožňuje stiahnuť GPX súbor, takže navigáciu je lepšie pripraviť ešte pred jazdou.

Najväčšou pascou Mühlviertelu je profil. Na mape nevidíte dlhý alpský kopec, ktorý by vás pripravil na 1 000 výškových metrov. Namiesto toho prichádza jedno kratšie stúpanie za druhým.

Napríklad gravelová trasa Lost Paths Along the Border pri Kollerschlagu má 52,2 kilometra, ale nastúpa 1 062 metrov. King’s Castle Loop z Königswiesenu meria iba 34 kilometrov, no oficiálne údaje pri nej uvádzajú až 1 096 metrov stúpania.

Pri plánovaní preto pozerajte viac na výškové metre než na samotnú vzdialenosť. Päťdesiat kilometrov v Mühlvierteli môže byť citeľne náročnejších než sedemdesiat kilometrov po rovine.

Severná poloha regiónu pridáva ešte jednu výhodu. Viaceré trasy prirodzene prekračujú hranicu do Česka a pri západnej časti aj do Nemecka.

Okruh z Ulrichsbergu vedie cez Bavorský les a českú Šumavu späť do Rakúska. Ďalšia trasa z Bad Leonfeldenu má 60,9 kilometra a 1 070 výškových metrov a prechádza cez českú stranu okolo Lipna.

Pri takomto výjazde si vezmite občiansky preukaz a nespoliehajte sa na to, že v každej dedine bude otvorený obchod. Dlhšie lesné úseky najmä pri Šumave vedú mimo väčších sídiel.

Oficiálne odporúčania pri väčšine gravelových trás uvádzajú jar, leto a jeseň.

Na gravel však býva praktickejšie obdobie od neskorej jari do začiatku jesene. Po silnom daždi môžu byť lesné úseky mäkké a šotolina v zjazdoch voľnejšia. Na jar a jeseň navyše treba vo vyššie položených častiach počítať s citeľne nižšou teplotou než pri Dunaji.

Pred odchodom si preto stiahnite aktuálnu trasu z oficiálneho cyklistického portálu Mühlviertelu, skontrolujte počasie a pri dlhšom okruhu aj možnosti doplnenia vody a jedla. Správa regiónu zároveň upozorňuje, že lesné a súkromné cesty môžu mať miestne obmedzenia a trasa sa môže dočasne zmeniť.