Genetická mutácia pomáha morským nomádom vydržať pod vodou až 10 minút

Kmeň Bajau, žijúci v oblasti Indonézie, Malajzie a Filipín, sa už takmer tisíc rokov usádza v okolí Suluovho mora. Túto komunitu často označujú ako „morských nomádov“, keďže ich každodenný život od nepamäti určuje voda. Tradične žijú v domoch postavených na koloch a na obytných lodiach, ktoré rodinám v minulosti umožňovali voľne sa pohybovať po mori.

Svoje lode si vyrábajú výlučne sami a živia sa najmä lovom harpunou, ako aj zberom mušlí, krabov a iných morských živočíchov. Tieto úlovky potom na pevnine vymieňajú za rôzne produkty, napríklad maniok, ktorý tvorí dôležitú súčasť ich stravy.

Jednou z najzaujímavejších zvláštností Bajauov je spôsob, akým sa ich organizmus v priebehu času prispôsobil ich životnému štýlu. Ich slezina je v priemere takmer jedenapolnásobne väčšia ako u susednej etnickej skupiny Saluan, čo im pod vodou poskytuje významnú výhodu.

Slezina totiž uchováva červené krvinky a počas ponoru sa sťahuje, čím do krvného obehu uvoľňuje ďalšie červené krvinky. Väčšia slezina tak môže prispievať k zvýšeniu schopnosti krvi prenášať kyslík, a teda aj k tomu, aby mohli zostať pod vodou dlhšie.

Pre porovnanie: Guinnessov rekord drží Srb Branko Petrovič s časom 11 minút a 54 sekúnd. Ide však o výsledok jediného rekordného pokusu, zatiaľ čo skúsení potápači tohto etnika pravidelne trávia pod vodou dlhý čas. V niektorých prípadoch môžu potápači z kmeňa Bajau stráviť pod vodou až 60 percent svojej pracovnej doby.

Na potápanie používajú drevené plavecké okuliare a záťažové opasky, s ktorých pomocou sa niekedy ponárajú až do hĺbky 70 metrov. Deti sa začínajú učiť plávať približne vo veku ôsmich rokov, prípadne aj skôr, a postupom času si osvojujú aj základy rybolovu a prežitia na mori.

Zaujímavosťou je, že ženy z kmeňa Bajau si vyrábajú aj vlastnú pleťovú masku, aby chránili svoju pokožku pred silným slnečným žiarením. Krém známy pod názvom burak alebo borak sa vyrába z kurkumy a surovín podobných ryžovému prášku.

Webová stránka hamuesgyemant.hu upozorňuje na to, že tradičný spôsob života Bajauov je čoraz ťažšie udržateľný. Od 50. rokov 20. storočia sa ich spôsob života čoraz menej zhodoval s modernými štátnymi hranicami a v dôsledku rôznych imigračných a pobytových predpisov, ako aj bezpečnostných kontrol sa ich priestor na pohyb postupne zužoval.

Veľká časť z nich navyše nemá občianstvo, a preto má obmedzený prístup k vzdelaniu, zamestnaniu aj zdravotnej starostlivosti. V okolí mesta Semporna na východe Malajzie napríklad dnes vedie život morských nomádov už len niekoľko stoviek rodín.