Tento podmorský raj je zároveň smrteľnou pascou: zahynulo tu vyše 130 potápačov

Prípad piatich talianskych potápačov, ktorí zahynuli počas prieskumu podvodného jaskynného systému pri atole Vaavu na Maldivách, vyvolal veľkú pozornosť po celom svete. Všetci členovia skupiny patrili medzi skúsených potápačov, no okolnosti nehody dodnes vyvolávajú otázky.

Podľa odborníkov k tragédii pravdepodobne prispelo viacero faktorov. Analýzy naznačujú, že skupina nepoužívala výstroj určenú na také veľké hĺbky ani vodiace laná, ktoré pomáhajú s orientáciou v jaskyniach. Úlohu mohla zohrávať aj dusíková narkóza, stav pripomínajúci opitosť, ktorý sa objavuje vo väčších hĺbkach. Vyšetrovatelia zároveň nevylučujú, že sa potápači pri návrate stratili v spletitom jaskynnom systéme, kde boli podmienky na orientáciu mimoriadne náročné.

Modrá diera pri egyptskom Dahabe je považovaná za jedno z najnebezpečnejších potápačských miest na svete. Technický potápač Tarek Omar od roku 2012 z jej hlbín vyniesol približne 130 tiel obetí. Skutočný počet tragických nehôd však môže byť ešte vyšší, keďže podľa niektorých odhadov si táto lokalita mohla vyžiadať až 200 životov.

Modrá diera je špecifický typ podmorskej priepasti, ktorá vznikla zatopením dávnych jaskýň a krasových dutín. Počas ľadových dôb bola hladina morí výrazne nižšia, takže mnohé z týchto útvarov sa nachádzali na súši. Keď sa neskôr hladina mora zdvihla, jaskyne zaplavila voda a postupná erózia spôsobila zrútenie ich stropov. Výsledkom sú hlboké, takmer kolmé podmorské šachty.

Práve ich tvar býva pre potápačov zradný. Okraje Modrej diery sú často pomerne plytké, no len niekoľko metrov ďalej sa dno náhle prepadá do veľkých hĺbok. Napríklad Veľká modrá diera v Belize má pri okrajoch hĺbku približne desať metrov, zatiaľ čo jej stred klesá až do hĺbky 124 metrov.

Pri rekreačných ponoroch zvyčajne postačujú bežné potápačské fľaše so stlačeným vzduchom. Pri hĺbkach presahujúcich približne 40 metrov však už potápači často používajú špeciálnu plynovú zmes známu ako trimix, ktorá obsahuje hélium a pomáha znižovať riziko dusíkovej narkózy.

Práve tá mohla zohrávať úlohu aj pri tragédii talianskych výskumníkov. Podľa dostupných informácií sa totiž pravdepodobne ponorili s bežnou výstrojou k vstupu do jaskynného systému, ktorý sa nachádza v hĺbke približne 47 metrov. V takejto hĺbke už môže dusíková narkóza výrazne zhoršiť úsudok, orientáciu aj schopnosť správne reagovať na nečakané situácie.

Práve preto, že okraje modrých dier chránia ich vnútro pred silnými morskými prúdmi, patria medzi obľúbené lokality potápačov. V egyptskej Modrej diere sa však väčšina tragických nehôd spája s prírodným tunelom známym ako Arch. Tento približne 26 metrov dlhý priechod v hĺbke okolo 56 metrov spája modrú dieru s otvoreným morom.

Preplávanie Archu bolo dlhé roky považované za prestížnu výzvu medzi technickými potápačmi. Práve v tejto hĺbke však výrazne rastie riziko dusíkovej narkózy, kyslíkovej toxicity a ďalších komplikácií spojených s hlbokými ponormi. Aj preto sa Arch stal miestom mnohých tragédií, ktoré prispeli k povesti egyptskej Modrej diery ako jednej z najnebezpečnejších potápačských lokalít na svete.

Záznam z nehody sa neskôr stal jedným z najznámejších varovných materiálov používaných na potápačských kurzoch. Prípad skúseného potápača zároveň ukazuje, že extrémne hlboké ponory môžu byť smrteľne nebezpečné aj pre profesionálov s dlhoročnou praxou. Treba však dodať, že o egyptskej Modrej diere vieme toľko podrobností aj vďaka jej dobrej dostupnosti a práci záchranárov, medzi ktorými zohral významnú úlohu Tarek Omar. Aj preto je táto lokalita často označovaná za najnebezpečnejšie potápačské miesto na svete.

Podobné modré diery sa však nachádzajú aj v mnohých ďalších moriach a oceánoch. O väčšine nehôd, ku ktorým v nich dochádza, vieme podstatne menej, pretože sa nachádzajú v odľahlých oblastiach a záchranné či vyšetrovacie práce sú tam oveľa náročnejšie.