Prečo má maratón presne 42,195 km?

Maratón nie je dlhý 40, ani 42 kilometrov. Má presne 42,195 km – číslo, ktoré pôsobí skôr ako výsledok administratívnej chyby než ako športový ideál. Táto vzdialenosť však nevznikla výpočtom ani vedou. Je výsledkom legendy, kráľovského rozmaru a rozhodnutia, ktoré sa neskôr už nikomu nechcelo meniť.

Príbeh maratónu sa tradične spája s bitkou pri Maratóne v roku 490 pred n. l., kde Aténčania porazili perzské vojsko. Podľa známej legendy posol – najčastejšie označovaný menom Feidippidés – bežal z bojiska do Atén, aby oznámil víťazstvo, a po doručení správy zomrel vyčerpaním.

Táto legenda však má viacero problémov. Antické pramene sa líšia, samotná postava posla je v nich opísaná nejednoznačne a už vôbec neexistuje jednotná trasa, ktorou mal bežať. Vzdialenosť medzi Maratónom a Aténami sa navyše podľa zvolenej cesty pohybuje približne medzi 36 a 40 kilometrami. S dnešnými 42,195 km nemá prakticky nič spoločné.

Maratón ako disciplína teda nie je presnou rekonštrukciou antického behu, ale skôr symbolickým odkazom na staroveký príbeh.

Keď sa v roku 1896 konali prvé novodobé olympijské hry v Aténach, organizátori chceli zdôrazniť prepojenie na antiku. Zaradili preto maratónsky beh z obce Maratón do Atén. Vzdialenosť mala približne 40 kilometrov a víťazom sa stal Grék Spyridon Louis.

V nasledujúcich rokoch však maratón nemal pevnú dĺžku. Každá olympiáda a každé väčšie podujatie si trasu prispôsobovali mestu, možnostiam a logistike. V Paríži v roku 1900 mal maratón o niečo viac než 40 km, v St. Louis v roku 1904 bol opäť kratší a v Aténach v roku 1906 sa už blížil k 42 kilometrom.

Maratón bol chápaný ako „dlhý beh“, nie ako presne definovaná disciplína. To sa malo veľmi rýchlo zmeniť.

Zlomovým momentom sa stali olympijské hry v Londýne v roku 1908. Organizátori sa rozhodli, že štart maratónu bude na nádvorí Windsorského zámku, aby ho mohli sledovať kráľovské deti. Zároveň trvali na tom, aby cieľová rovinka viedla priamo popred kráľovskú lóžu na štadióne White City.

Tieto dve požiadavky neboli motivované športovo, ale protokolárne. Výsledkom bola trasa dlhá presne 26 míľ a 385 yardov, čo po prepočte predstavuje 42,195 kilometra. V tom čase to nebolo vnímané ako zásadné rozhodnutie – išlo len o jednu z mnohých verzií maratónu.

Paradoxne práve tento „náhodný“ londýnsky maratón sa stal najznámejším a najcitovanejším.

Ešte niekoľko rokov po londýnskej olympiáde sa maratóny behali v rôznych dĺžkach. Až v roku 1921 Medzinárodná atletická federácia rozhodla, že oficiálna vzdialenosť maratónu bude 42,195 km.

Dôvod nebol fyziologický ani vedecký. Londýnska trasa z roku 1908 bola jednoducho najznámejšia, opakovane používaná na významných pretekoch a dobre zdokumentovaná. Organizátori, atléti aj médiá ju už považovali za referenčnú.

Od olympijských hier v Paríži v roku 1924 sa tak maratón definitívne ustálil v podobe, akú poznáme dnes.

Z dnešného pohľadu by dávalo zmysel, keby mal maratón rovných 40 alebo 42 kilometrov. K tomu však nikdy nedošlo. Keď sa raz vzdialenosť ustálila, nikto nemal dôvod ju meniť. Maratón sa stal symbolom vytrvalosti a jeho presná dĺžka súčasťou identity disciplíny.

Podobne ako míle, yardy či konská sila, aj maratón nesie v sebe historickú stopu britského imperiálneho systému. Nie je to ideálna mierka, ale tradícia, ktorá prežila viac než storočie.

Dnes je maratón presne rovnaký v Berlíne, New Yorku aj Košiciach. Trasy sú certifikované, merané na centimetre presne a výsledky porovnateľné po celom svete. Napriek tomu nejde o „prirodzenú“ vzdialenosť pre ľudské telo, ale o kultúrny štandard, ktorý vznikol z kombinácie mýtu, logistiky a kráľovského protokolu.

• Bratislava – ČSOB Bratislava Marathon: 12. apríl 2026
• Košice – Medzinárodný maratón mieru: 4. október 2026

Keď teda budete nabudúce pred cieľom maratónu preklínať posledných 195 metrov, vedzte, že ich nebežíte kvôli antickým Grékom ani športovej vede. Bežíte ich kvôli tomu, že v roku 1908 chceli britské kráľovské deti vidieť štart pretekov z okna Windsorského zámku.