Stále nevedia, prečo sa najzvláštnejšia borovica na svete nakláňa k rovníku

Od najsmrteľnejšieho ovocia na svete až po krvácajúci vodopád v Antarktíde - príroda nás neustále prekvapuje. Rovnako zaujímavá je aj záhada tzv. Cookových borovíc, ktoré už roky mätú vedcov.

Predpokladá sa, že Cookova borovica pochádza z Novej Kaledónie, východne od austrálskeho pobrežia, a je pomenovaná po kapitánovi Jamesovi Cookovi, ktorý tento druh v 18. storočí objavil. Dnes sa vyskytuje na celom svete, okrem iného v Austrálii, Thajsku, na Srí Lanke a v Spojených štátoch.

Zvyčajne dorastajú do výšky až 60 metrov a majú krátke konáre, ktoré im dodávajú charakteristický úzky vzhľad, ale ich najzaujímavejšou vlastnosťou je ich kľukatý, nepriamy tvar, ktorý pochopiteľne priťahuje záujem vedcov. Jedným z výskumníkov, ktorí Cookove borovice podrobnejšie skúmali, je kalifornský profesor biológie Matt Ritter, ktorý si pôvodne myslel, že stromy vždy rastú južným smerom. Svoju teóriu však nemohol dokázať, keďže sa o tomto jave neuskutočnili takmer žiadne štúdie.

Prečítajte si aj: V tieni velikánov: Od rekordných sekvojí po lesnícke špeciality

Po tomto zistení si Ritt čoskoro uvedomil, že Cookove borovice na severnej pologuli sa nakláňajú na juh, zatiaľ čo tie na južnej pologuli sa nakláňajú na sever. Jeho ďalšia hypotéza bola, že borovice boli pravdepodobne priťahované k rovníku. Aby to však dokázal, musel začať výskum.

Spolu s Nicolle nakoniec preskúmali približne 256 Cookových borovíc na 5 kontinentoch a nakoniec zistili, že borovice sa neklonia len k rovníku:

Existuje niekoľko teórií, ktoré tento jav vysvetľujú. Jedna z teórií hovorí, že James Cook kedysi nosil len semená, ktoré boli náchylné na opadávanie, čím neúmyselne obmedzil genetickú rozmanitosť druhu. Naznačuje, že ďalej od rovníka je uhol sklonu dramatickejší, pretože borovice mali problém prispôsobiť sa novému prostrediu.

Iná teória vysvetľuje náklon Cookových borovíc gravitáciou. Väčšina stromov sa v mladosti nakláňa smerom k slnku, ale časom pokračujú v priamom stúpaní nahor. Tento proces je vo vede známy ako graviotropizmus, ale predpokladá sa, že Cookovým boroviciam chýba schopnosť súvisiaca s gravitáciou, ktorá by im umožnila rásť vzpriamene aj v dospelosti. Namiesto toho pokračujú v raste smerom k rovníku.

Mohlo by vás zaujímať: Chodiaci strom je zvláštnou atrakciou Nového Zélandu

V každom prípade vedci stále nevedia, či je to uhol dopadu slnečného svetla, gravitácia alebo magnetizmus, čo spôsobuje ohýbanie Cookových stromov, ale podľa portálu The Travel Ritt a jeho tím ešte s výskumom neskončili, takže je možné, že záhada bude v blízkej budúcnosti rozlúštená.

Mohlo by vás zaujímať: Prečo listy na stromoch menia počas jesene svoje farby?