V Európe sa šíri „morský kanibal“, ktorý požiera aj vlastné larvy

Organizmus Mnemiopsis leidyi na prvý pohľad pripomína medúzu, v skutočnosti však patrí medzi rebrovky. Na rozdiel od pravých medúz nemá žiadne žihľavé bunky, a preto človeka nedokáže popŕhliť.

Pochádza z atlantického pobrežia Severnej a Južnej Ameriky. Do európskych vôd sa s veľkou pravdepodobnosťou dostala v 80. rokoch minulého storočia v balastných vodách obchodných lodí. Odvtedy sa rozšírila do Jadranského mora, ďalších častí Stredozemného mora, ale aj do Čierneho a Baltského mora.

Najvýraznejšiu inváziu zaznamenalo spočiatku Čierne more. Na vrchole premnoženia v roku 1988 vedci napočítali až 400 jedincov v jednom kubickom metri vody. Populácia následne začala klesať, pretože rebrovky spotrebovali obrovské množstvo zooplanktónu, ktorý predstavuje ich hlavný zdroj potravy.

Mnemiopsis leidyi spotrebúva veľké množstvo zooplanktónu, čím priamo súťaží o potravu s ďalšími morskými organizmami. Okrem toho sa živí aj rybími ikrami a larvami rýb. Jej masové premnoženie preto môže z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť obnovu rybích populácií aj narušiť rovnováhu morského potravinového reťazca.

Práve pre svoju nezvyčajnú stratégiu prežitia si vyslúžila prezývku „morský kanibal“. V období nedostatku potravy totiž dospelé jedince požierajú vlastné larvy, aby si doplnili energetické zásoby. Toto správanie potvrdili laboratórne aj terénne výskumy. Podľa vedcov ide o mechanizmus, ktorý rebrovkám pomáha prežiť obdobia, keď je potravy málo.

V nových biotopoch navyše často nemá prirodzených nepriateľov, ktorí by udržiavali jeho populáciu pod kontrolou.

Pichľavka siná žijúca v Baltskom mori dokáže konzumovať drobné larvy rebrovky Mnemiopsis leidyi, a prirodzeným spôsobom tak môže obmedzovať šírenie tohto invázneho druhu. Štúdia zverejnená v januári 2026 však dospela k záveru, že už mierny nedostatok kyslíka výrazne znižuje potravnú aktivitu tejto ryby.

V experimentoch, na ktoré sa odvoláva Euronews, znížená hladina kyslíka obmedzila príjem potravy pichľaviek takmer o 70 percent. To znamená, že v oblastiach s nedostatkom kyslíka, ktorých rozloha sa neustále zväčšuje, majú larvy Mnemiopsis leidyi väčšiu šancu na prežitie.

Tieto procesy však ovplyvňuje viacero protichodných faktorov. Otepľovanie morskej vody môže byť pre Mnemiopsis leidyi priaznivé, no klesajúca salinita Baltského mora naopak nie, keďže tento druh uprednostňuje slanšie vody. Vedci preto zatiaľ nedokážu presne predpovedať, ako sa bude jeho rozšírenie ďalej vyvíjať.

Portál dodáva, že šírenie „morského kanibala“ je len jedným z prejavov narastajúceho tlaku na citlivý ekosystém Baltského mora. Rozširovanie oblastí s nedostatkom kyslíka, extrémne výkyvy hladiny vody a dôsledky klimatických zmien môžu oslabovať pôvodné druhy, zatiaľ čo zvýhodňujú introdukované organizmy, ktoré sa dokážu ľahšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam.