Delí ich len 35 kilometrov, no túto neviditeľnú hranicu mnohé živočíchy nedokážu prekročiť Delí ich len 35 kilometrov, no túto neviditeľnú hranicu mnohé živočíchy nedokážu prekročiť
Varan komodský
Foto: Sergey Uryadnikov/Shutterstock

2026-11-18

  • Drive
  • Outdoor
  • Delí ich len 35 kilometrov, no túto neviditeľnú hranicu mnohé živočíchy nedokážu prekročiť

Delí ich len 35 kilometrov, no túto neviditeľnú hranicu mnohé živočíchy nedokážu prekročiť

Indonézske ostrovy Bali a Lombok oddeľuje len úzky morský prieliv, no ich živočíšna ríša sa výrazne líši. Zatiaľ čo na Bali prevládajú druhy typické pre Áziu, na susednom Lomboku sa vyskytujú aj živočíchy charakteristické pre austrálsku oblasť. Za týmto pozoruhodným rozdielom stojí neviditeľná hranica, ktorú vedci opísali už pred viac ako 150 rokmi, a geologické procesy siahajúce až do obdobia ľadových dôb.

Indonéziu tvorí viac ako 17-tisíc ostrovov, ktoré sa rozprestierajú medzi juhovýchodnou Áziou a Austráliou. Vďaka jedinečnej geografickej polohe sa tu vyvinula mimoriadne rozmanitá živočíšna ríša. Na mnohých ostrovoch žijú aj endemické druhy, ktoré sa nikde inde na svete prirodzene nevyskytujú.

Obzvlášť pozoruhodný je rozdiel medzi ostrovmi Bali a Lombok. Hoci ich od seba delí len približne 35 kilometrov, ich fauna sa výrazne líši. Na Bali prevládajú živočíšne druhy typické pre ázijský kontinent. Stretnúť tu môžeme napríklad makaky či rôzne druhy lesných vtákov. Na východnejšie položenom Lomboku sa však objavujú aj skupiny vtákov, ako sú kakadu a medáriky, ktoré sú charakteristické predovšetkým pre austrálsku oblasť.

Tento kontrast je o to prekvapivejší, že podnebie aj prírodné podmienky oboch ostrovov sú v mnohých ohľadoch podobné. Napriek malej vzdialenosti tak predstavujú dva odlišné svety z hľadiska výskytu živočíšnych druhov.

Medzi ostrovmi sa tiahne neviditeľná hranica

Na tento pozoruhodný prírodný jav upozornil už v polovici 19. storočia britský prírodovedec Alfred Russel Wallace, ktorý v rokoch 1854 až 1862 skúmal Malajské súostrovie. Počas svojich výprav sa venoval pozorovaniu vtákov, hmyzu a ďalších živočíchov, pričom zhromaždil viac ako 125-tisíc prírodovedných exemplárov. Pri porovnávaní jednotlivých ostrovov si všimol, že zloženie ich živočíšstva sa postupne mení. Medzi Bali a Lombokom však objavil mimoriadne výrazný rozdiel, ktorý nedokázala vysvetliť samotná vzdialenosť medzi ostrovmi.

V roku 1863 preto Wallace vyznačil na mape pomyselnú hranicu, ktorá oddeľovala oblasti s odlišným zložením živočíšnych druhov. Táto hranica neskôr dostala názov Wallaceova línia.

Prechádza prielivom medzi Bali a Lombokom a ďalej pokračuje na sever medzi ostrovmi Borneo a Sulawesi. Wallaceova línia predstavuje jednu z najvýznamnejších biogeografických hraníc na svete, pretože oddeľuje oblasti, v ktorých prevládajú živočíchy ázijského pôvodu, od území s výraznejším zastúpením druhov príbuzných austrálskej faune.

Image
Makak dlhochvostý na Bali, Indonézia
Fotó: Lukas Gojda, Shutterstock
Ani v dobe ľadovej sa neotvoril priechod

Vysvetlenie tohto pozoruhodného javu musíme hľadať v geologickej minulosti Zeme. Približne pred 20-tisíc rokmi, na vrchole poslednej ľadovej doby, bola hladina svetových oceánov asi o 120 metrov nižšia ako dnes. Rozsiahle oblasti morského dna sa tak ocitli nad hladinou a mnohé dnešné ostrovy juhovýchodnej Ázie sa spojili do súvislého pevninského celku.

Sumatra, Jáva, Borneo a Bali boli v tom čase súčasťou rozsiahlej pevninskej oblasti známej ako Sunda, ktorá bola prepojená s ázijským kontinentom. Živočíchy sa tak mohli voľne presúvať po územiach, ktoré dnes oddeľuje more. Túto možnosť mali aj predkovia viacerých veľkých cicavcov vrátane slonov, nosorožcov a tigrov.

Ďalej na východ sa rozprestieral ďalší rozsiahly pevninský celok nazývaný Sahul, ktorý spájal dnešnú Austráliu, Novú Guineu a Tasmániu. Na tomto území sa vyvíjali a šírili vačkovce a viaceré skupiny vtákov typické pre austrálsku oblasť.

Tieto dva pevninské celky tak vytvárali odlišné podmienky pre vývoj a rozšírenie živočíšnych druhov, čo sa v prírode prejavuje dodnes.

Medzi týmito dvoma pevninskými celkami však zostávali hlboké morské prielivy. Lombocký prieliv medzi Bali a Lombokom zostal zaplavený aj počas ľadových dôb, keď bola hladina oceánov výrazne nižšia než dnes. Väčšina suchozemských živočíchov preto nedokázala túto prirodzenú prekážku prekonať. Dlhodobá geografická izolácia tak prispela k odlišnému vývoju živočíšstva oboch oblastí, ktorého dôsledky sú viditeľné dodnes.
Image
Kakadu, pôvodný druh Austrálie
Fotó: Frank Fichtmueller, Shutterstock
Miesto, kde sa stretáva živočíšstvo Ázie a Austrálie

Medzi Wallaceovou líniou a oblasťou austrálskeho kontinentu sa rozprestiera prechodná biogeografická oblasť nazývaná Wallacea. Patria do nej napríklad ostrovy Sulawesi, Flores, Lombok či Molucké ostrovy. Keďže tieto územia neboli ani počas ľadových dôb priamo spojené s ázijskou či austrálskou pevninou, mnohé rastlinné a živočíšne druhy sa tu vyvíjali dlhodobo izolovane.

Jedným z najznámejších príkladov je varan komodský, ktorý môže dorásť až do dĺžky troch metrov a vo voľnej prírode dnes žije len na niekoľkých indonézskych ostrovoch. Práve dlhodobá izolácia formovala jedinečnú prírodu Wallacey, kde sa stretávajú druhy ázijského a austrálskeho pôvodu s množstvom endemických živočíchov, ktoré sa vyvinuli nezávisle od svojich príbuzných v okolitých oblastiach.

(hamuesgyemant.hu)

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach, aby vám neunikol ten najaktuálnejší obsah: pod názvom Drive Slovensko sme aj na TikToku , Instagrame , YouTube a Facebooku !