Tajná železnica NATO ukrytá v nórskej hore. Dnes slúži tutistom a môžete z nej vidieť až šestinu Nórska

Predstavte si, že prídete k hore, nastúpite do malého vláčika a namiesto stúpania po jej svahoch zamierite priamo do skaly. Po niekoľkých stovkách metrov prestúpite na ďalší vlak, ktorý začne prudko stúpať tunelom. Keď sa napokon dostanete na denné svetlo, stojíte takmer na vrchole jednej z najznámejších nórskych hôr.

Presne tak funguje Gaustabanen, podzemná železnica vybudovaná v masíve Gaustatoppen v nórskom regióne Telemark, neďaleko mesta Rjukan. Jej najväčšou zvláštnosťou však nie je technické riešenie, ale dôvod, prečo vôbec vznikla.

Prvé plány na vybudovanie železnice vo vnútri Gaustatoppenu sa objavili začiatkom 50. rokov minulého storočia. Miestni obyvatelia a podnikatelia chceli sprístupniť horský vrchol širšej verejnosti. S výškou 1 883 metrov totiž Gaustatoppen patrí k vyhľadávaným vyhliadkovým miestam Nórska.

O projekt sa však začala zaujímať aj armáda. Vrchol bol strategicky výhodný pre rádiové spojenie a komunikáciu vojenských jednotiek. Nórskosa v roku 1949 stalo členom NATO a počas studenej vojny zohrávalo dôležitú úlohu pri sledovaní severnej časti Európy.

Pôvodný turistický projekt tak postupne prevzala Severoatlantická aliancia. Keď železnicu v roku 1959 dokončili, verejnosť sa do nej nedostala. 

Počas nasledujúcich desaťročí slúžila na prepravu vojenského personálu, technického vybavenia a zásob. Vo vnútri hory vznikli pracoviská, technické miestnosti aj priestory na pobyt personálu.

Podľa historických materiálov prevádzkovateľa Gaustabanen sa tu v roku 1961 uskutočnilo dokonca stretnutie severských ministrov obrany. V roku 1977 zariadenie navštívil aj nórsky kráľ Olav V. Obe udalosti sa odohrali bez väčšej pozornosti verejnosti.

Samotná cesta sa skladá z dvoch častí, pričom obe prebiehajú pod zemou. Najskôr nastúpite do malého koľajového vozidla poháňaného batériami, ktoré vás odvezie približne 850 metrov horizontálnym tunelom do vnútra hory.

Na podzemnej prestupnej stanici Brekket sa cesta mení. Nasleduje pozemná lanová dráha na koľajniciach, ktorá stúpa ďalších približne 1 050 metrov tunelom so sklonom až 39 stupňov.

Na rozdiel od bežných horských železníc tu počas jazdy neuvidíte panorámu okolitej krajiny. Za oknami zostávajú iba skalné steny a technické zariadenia tunela. Celá cesta trvá približne 15 minút. Z dolnej stanice vo výške asi 1 125 metrov sa dostanete k hornej stanici približne 1 800 metrov nad morom. Odtiaľ pokračujú turistické chodníky k horskej chate a samotnému vrcholu Gaustatoppen.

Vybudovať takúto železnicu v 50. rokoch nebolo jednoduché. Robotníci museli zo skalného masívu vyťažiť obrovské množstvo materiálu a súčasne zabezpečiť tunely proti padajúcim horninám.

V roku 1957 sa navyše objavil problém, s ktorým projektanti nepočítali. Vo vnútri Gaustatoppenu sa nachádzal dlhodobo zamrznutý ľad. Po prerazení tunela začal cez horu prúdiť teplejší vzduch, ktorý spôsobil jeho topenie. Následne sa časť tunela zrútila.

Uvažovalo sa dokonca o zastavení celého projektu. Inžinieri však našli riešenie: nebezpečné úseky začali zabezpečovať zhora nadol a pri montáži konštrukcií pomáhali aj vrtuľníky americkej armády. Železnicu napokon dokončili a jej celkové náklady dosiahli 14 miliónov vtedajších nórskych korún.

Hoci prvotným cieľom projektu bolo sprístupniť horu turistom, tento zámer sa podarilo naplniť až po skončení studenej vojny. Prvá komerčná jazda Gaustabanen sa uskutočnila 31. júla 2010, teda 51 rokov po dokončení železnice.

Dnes môžete vidieť nielen samotnú podzemnú dopravu, ale počas osobitne organizovaných prehliadok nahliadnuť aj do bývalého vojenského zariadenia. Zachovali sa tu napríklad komunikačné priestory a miestnosti využívané počas studenej vojny.

V zime má železnica ďalšiu funkciu. Slúži aj lyžiarom, ktorí sa ňou dostávajú k vysokohorským zjazdom. Tie však vedú náročným terénom s potenciálnym lavínovým nebezpečenstvom.

Gaustabanen leží približne dve a pol hodiny jazdy autom od Osla. Prístup k dolnej stanici Langefonn vedie z oblasti Rjukanu, pričom parkovanie je priamo pri zariadení. V zime treba počítať s obmedzeniami na horských cestách.

Podľa oficiálneho cenníka na rok 2026 stojí spiatočný lístok pre dospelého 595 nórskych korún, približne 55 eur. Jednosmerná cesta vyjde na 430 korún, teda asi 40 eur. Deti od 5 do 15 rokov zaplatia za spiatočnú cestu 300 korún a mladšie deti cestujú bezplatne.

Železnica funguje počas celého roka s prestávkami na údržbu. Od 17. augusta do 25. októbra 2026 je podľa zverejneného rozvrhu otvorená denne od 10.00 do 17.00. Pri plánovaní výletu je dobré myslieť na niekoľko vecí. Vo vnútri hory sa teplota pohybuje celoročne iba medzi 5 až 8 °C. Na vrchole môže byť ešte chladnejšie a počasie sa dokáže rýchlo zmeniť.

A hoci vás železnica vyvezie takmer na vrchol, k najvyššiemu bodu Gaustatoppenu treba ešte prejsť pešo po horskom teréne. Ak máte radi turistiku, dá sa zvoliť aj opačná kombinácia: vystúpiť na horu pešo a dolu sa odviezť podzemnou železnicou.

Na jasný deň sa pritom oplatí počkať. Z Gaustatoppenu sa otvára jeden z najrozsiahlejších výhľadov v Nórsku. Podľa miestnych turistických materiálov možno za ideálnych podmienok dohliadnuť na územie zodpovedajúce až šestine pevninského Nórska. Gaustabanen tak dnes plní účel, pre ktorý ju pôvodne plánovali. Namiesto vojakov a tajnej techniky prepravuje návštevníkov, ktorí chcú zažiť nórske hory trochu inak – cestou priamo cez ich vnútro.