Revolúcia v doprave, ktorá neuspela: jednokoľajová železnica bola až príliš odvážna Revolúcia v doprave, ktorá neuspela: jednokoľajová železnica bola až príliš odvážna
Jednokoľajová železnica podľa Brennana z roku 1910
Foto: Universal History Archive / Universal Images Group / Getty Images

2026-04-19

  • Drive
  • Tech
  • Revolúcia v doprave, ktorá neuspela: jednokoľajová železnica bola až príliš odvážna

Revolúcia v doprave, ktorá neuspela: jednokoľajová železnica bola až príliš odvážna

Na začiatku 20. storočia bola železnica už vyspelou a overenou technológiou. Napriek tomu sa našli inžinieri, ktorí nehľadali budúcnosť v zdokonaľovaní existujúcich systémov, ale usilovali sa postaviť železničnú dopravu na úplne nových základoch. Jedným z nich bol aj Louis Brennan, ktorý v roku 1910 v Londýne predstavil vynález, pôsobiaci na prvý pohľad takmer ako popretie fyzikálnych zákonov – vlak pohybujúci sa po jedinej koľaji.

Brennanova predstava bola prekvapivo jednoduchá aj radikálna. Ak by totiž vlak potreboval len jednu koľaj, výstavba trate by sa výrazne zlacnila a súpravy by dokázali prechádzať aj užšími zákrutami s menšími nárokmi na priestor. Kým dovtedajšie jednokoľajové systémy jazdili najmä po vysokých a konštrukčne náročných nosníkoch, Brennan uvažoval o riešení, ktoré by sa pohybovalo po zemi a bolo bližšie klasickej železnici.

Pohľad na takýto vlak bol však ohromujúci. Pohyboval sa po jedinej koľaji a pôsobil, akoby sa mohol každú chvíľu prevrátiť na bok. Kľúč k jeho stabilite sa skrýval vo vnútri vozidla. Konštruktér doň zabudoval gyroskopy, teda rýchlo rotujúce kotúče, ktoré bránia prevráteniu. Hoci bol tento princíp známy, jeho využitie v takomto rozsahu predstavovalo výraznú technickú výzvu. Pri zatáčaní totiž gyroskopy nereagujú v očakávanom smere, ale kolmo naň, čo by mohlo vozidlo destabilizovať. Brennan tento problém vyriešil použitím dvoch systémov rotujúcich v opačných smeroch, ktoré sa navzájom vyvažovali.

Prototyp v plnej veľkosti predstavoval približne dvanásť metrov dlhú konštrukciu s hmotnosťou okolo 22 ton, ktorú bolo potrebné udržiavať v neustálej rovnováhe.
Image
Brennanov monotrail z roku 1910, teda jednokolejová železnica,
Foto: Science & Society Picture Library / SSPL / Getty Images
Ako to fungovalo?

Na tento účel vynálezca zabudoval regulačný systém poháňaný stlačeným vzduchom, ktorý dokázal okamžite reagovať aj na tie najmenšie výkyvy. Neustále korigoval pohyb gyroskopov, vďaka čomu sa súprava takmer nepostrehnuteľne vracala do rovnovážnej polohy. Podľa dobových správ, ktoré cituje portál hamuesgyemant.hu, zostával vlak stabilný aj vtedy, keď sa cestujúci presunuli na jednu stranu.

Nie je preto prekvapením, že jeho predstavenie vyvolalo senzáciu. Londýnske publikum totiž videlo vozidlo, ktoré akoby odporovalo fyzikálnym zákonom. Jazdilo po jedinej koľaji, nakláňalo sa v zákrutách a napriek tomu si po celý čas udržiavalo stabilitu.

Napriek tomu tento nápad nakoniec zlyhal.

Jedným z hlavných dôvodov bol už v tom čase vybudovaný dvojkoľajový železničný systém, ktorý fungoval spoľahlivo a z obchodného hľadiska bol dobre predvídateľný. Brennanovo riešenie síce pôsobilo mimoriadne inovatívne, no pre masové nasadenie sa ukázalo ako príliš zložité a finančne náročné. Každý vagón by si totiž vyžadoval vlastný gyroskopický systém, čo by nielen výrazne zvýšilo počiatočné investície, ale zároveň by skomplikovalo aj samotnú údržbu.

Na prehratie tohto videa musíte akceptovať súbory cookie!

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach, aby vám neunikol ten najaktuálnejší obsah: pod názvom Drive Slovensko sme aj na TikToku , Instagrame , YouTube a Facebooku !