Jedno z najosamelejších povolaní na svete pomaly mizne

2. apríla 2025 pristál vrtuľník pri majáku na ostrove Triple Island pri pobreží Britskej Kolumbie. Maják stojí na jednom z troch skalnatých ostrovov v mimoriadne drsnej časti Tichého oceánu, kde sú bežné husté hmly, silné búrky a rýchlo sa meniace počasie.

Jednou z najdôležitejších povinností strážcov, ktorí na tomto mieste slúžia, je každé tri hodiny podávať správu o počasí. V ten deň však prvé hlásenie neprišlo. Kolegovia sa strážcu opakovane pokúšali kontaktovať telefonicky aj rádiom, no bez úspechu.

Posádka vrtuľníka vyslaného na miesto ho napokon našla, jeho život však už nedokázala zachrániť.

Pri práci strážcov majákov by sa mohlo zdať, že aj dnes je ich hlavnou úlohou predovšetkým obsluha svetelných signálov. V skutočnosti je však ich práca oveľa rozmanitejšia. Strážcovia na pobreží Britskej Kolumbie pravidelne sledujú počasie aj podmienky na mori a v prípade potreby sa zapájajú aj do záchranných akcií.

V minulosti už pomohli úradom odhaliť podozrivé plavidlá či upozornili na vznik ekologických havárií. Ich prítomnosť je mimoriadne dôležitá najmä na odľahlých staniciach, ku ktorým sa dá dostať iba loďou alebo vrtuľníkom.

V Kanade sa nachádza približne 750 majákov, no pobrežná stráž v súčasnosti eviduje len niečo vyše 250 prevádzkovaných majákových staníc. Strážcovia pracujú iba na 51 z nich, pričom navigačné svetlá sú na všetkých staniciach automatizované.

Popri automatizácii zohráva dôležitú úlohu aj snaha o znižovanie nákladov. Najmä na odľahlých miestach sú zabezpečenie stáleho personálu a údržba infraštruktúry spojené so značnými výdavkami.

Podľa strážcov však práve odľahlosť týchto miest spochybňuje argument o úspore nákladov. Bývalý strážca majáka Jim Abram upozorňuje, že let vrtuľníka na takúto stanicu môže stáť približne 5 000 kanadských dolárov za hodinu. Takéto náklady môžu vzniknúť aj v prípade, že ide len o opravu jednoduchej poruchy vedenia alebo výmenu vypálenej žiarovky.

Menšie poruchy by pritom strážca priamo na mieste často dokázal odstrániť v priebehu niekoľkých minút. Ak je však potrebné dopraviť na stanicu technikov, aj jednoduchá oprava sa môže pre nepriaznivé počasie natiahnuť na niekoľko dní či dokonca týždňov.

Strážcovia preto spochybňujú predpoklad, že automatizácia vždy prináša skutočnú úsporu.

Kate Bauerová, výskumníčka z Torontskej univerzity, v roku 2025 pre denník Guardian uviedla, že so zmiznutím strážcov by pobrežie prišlo aj o svoje „oči“. V riedko osídlených oblastiach sú totiž často práve oni prvými, ktorí si všimnú, že sa deje niečo nezvyčajné alebo nebezpečné.

Za zachovanie ľudskej prítomnosti sa vyslovila aj kanadská senátna správa z roku 2010 s názvom Seeing the Light. Výbor v nej konštatoval, že neexistuje analýza nákladov a prínosov, ktorá by jednoznačne podporovala stiahnutie strážcov, a napokon sa jednomyseľne vyslovil za zachovanie ich prítomnosti.

Diskusia sa tak už netýka len otázky, či dokážu automatizované systémy prevziať obsluhu majákov, ale aj toho, aké dôsledky by malo úplné zmiznutie ľudí z odľahlých pobrežných oblastí.