Ste už unavení z toľkého varenia doma počas mesiacov so zatvorenými reštauráciami a jedálňami? Máte pocit, že varíte dokola stále tie isté jedlá? Využite inšpirácie od našich predkov z obdobia pôstu na to, aby ste v tomto čase uvarili to, čo sa na Slovensku varieva už celé stáročia.
Očistiť telo, odľahčiť ho po dlhej zime a pripraviť na príchod jari je dobrým zvykom, ktorý pred Veľkou nocou pretrváva u mnohých dodnes. Fašiangy plné hodov a prejedania sa skončili. Ostatne aj názov karneval má svoj pôvod v spojení „carne vale" – rozlúčka s mäsom. Po zabíjačkách bol pôstny čas vhodný nielen na očistu tela, ale aj mysle. Mal posilniť duchovný rast a zamyslenie sa nad životom. Pôstne jedlá tomu napomáhali.
Pôstne polievky
Ak si chcete predstaviť základ pôstnej kuchyne, stavte na sýte polievky. Obilninové, kapustové, hubové či cesnakové polievky sa jedli s krajcom chleba, čo poskytlo sýtosť i výživu. Silno zastúpené boli aj strukoviny. Hustá hrachová, fazuľová či bôbová polievka dodali dostatok zdravých bielkovín a k tomu aj množstvo vlákniny, vitamínov a minerálov.
Tradičná polievka bol napríklad kyseľ či kyselica. Základom tejto kyslej obilninovej polievky je zákvas. Ten sa pripravuje vykvasením ovsenej múky. Podáva sa s varenými zemiakmi či fazuľou.
Prívarky a kaše
V čase pôstu na stole takmer nikdy nechýbal prívarok. Často nahrádzal polievku a ako príloha slúžili zemiaky či chlieb. K tomu sa pridali varené či smažené vajcia. Prívarky sú dodnes jedným zo základov slovenskej kuchyne. Väčšina strukovín a doma dopestovanej zeleniny v nich dokáže nájsť svoje uplatnenie. K typickým zeleninovým prívarkom patria tekvicový, zemiakový, špenátový, uhorkový, cuketový či šalátový. Okrem toho hlavnú úlohu hrali prívarky zo strukovín – šošovicový, hrachový či fazuľový. Pochopiteľne, nesmel chýbať hubový z nasušených hríbov z leta.
Pred príchodom halušiek, ktorých pôvod možno vystopovať k valachom do Rumunska, boli skutočným slovenským národným jedlom slané aj sladké kaše. Pripravovali sa zemiakové, ovsené alebo múčne. Tradovalo sa, že jedenie kaše z prosa či šošovice prináša hojnosť peňazí.
Múčne jedlá
Foto: 123rf
K prívarkom, polievkam aj kašiam sa pochopiteľne zajedal chlieb, placky či cestoviny. Nezabudnite ani na pirohy – na slano či sladko. Sladkým jazýčkom vyhoveli múčne jedlá ako šúľance s makom či parené buchty.
Studenokrvné živočíchy
Foto: 123rf
Hoci sa počas pôstu vynechalo mäso, studenokrvné živočíchy sa za mäso nepovažovali, a preto mali svoje miesto na stoloch najmä ako kvalitný zdroj bielkovín a vitamínu D. Hoci v minulosti sa jedli aj raky či žaby, neskôr už hrali hlavnú úlohu pstruhy, kapry či šťuky. Traduje sa, že množstvo rybníkov na Slovensku vzniklo práve pre obdobie pôstu a zvýšenú konzumáciu rýb. Bohatšia šľachta si dopriala aj iné, vzácnejšie druhy, ako sú zubáče, sumce, slede či jesetery. Spôsob prípravy okrem pečenia zahŕňal varenie, údenie, či dokonca dnes prakticky neexistujúce sušenie.
Dochucovanie
Foto: 123rf
Hoci pôstna strava nevyzerá veľmi pestro, naši predkovia sa dokázali vynájsť v dochucovaní tým, čo bolo poruke. Cesnak a cibuľa nesmeli chýbať ako základ jedál. Sušené hríby, slivky či jablká tiež pomohli k rozmanitosti chutí. K tomu sa v prírode začínali pred Veľkou nocou objavovať prvé bylinky. Pažítka, medvedí cesnak či žihľava dodali chuť aj toľko potrebné vitamíny. Keďže sa nepoužívala bravčová masť, varilo sa na slnečnicovom, konopnom či ľanovom oleji, alebo pretopenom masle.
