Kraľovany: Slovenská dedina, ktorej kopa kradne slnko

Keď koncom novembra väčšina Slovenska ešte zachytí aspoň pár hodín slnečného svitu denne, obyvatelia Kraľovian sa so slnkom lúčia. Nie na pár dní – na celé týždne. V centre dediny sa priame slnečné lúče neukážu až do konca januára, v niektorých častiach dokonca do marca.

Príčinou nie je geografická šírka ani počasie. Vinníkom je Kraľovianska kopa – 1 187 metrov vysoký vrch, ktorý sa týči priamo nad dedinou z južnej strany a v zimných mesiacoch jednoducho nepustí slnko cez.

Kraľovany vznikli na mieste, kde sa stretávajú tri historické regióny – Orava, Liptov a Turiec. Podľa povesti sa tu v roku 1241 utáboril kráľ Belo IV. utekajúci pred Tatármi a miesto začali volať "Kiralyihaza" – kráľov dom.

Po stáročia boli Kraľovany centrom pltníctva – drevo z oravských lesov sa tu nakladalo na plte a plavilo po Váhu až do Komárna. Thurzovci, majitelia Oravského hradu, tu mali výnosný hostinec, kde sa zastavovali pltníci, kupci aj drevárski robotníci. Dodnes sú dvaja pltníci súčasťou obecného erbu.

V roku 1898 sa Kraľovany stali železničným uzlom – tu sa napája trať smerujúca na Oravu na hlavnú Košicko-bohumínsku železnicu. Táto pozícia robí z malej obce dôležitý dopravný bod dodnes.

Vysvetlenie je v astronómii: počas zimných mesiacov slnko nevychádza nad obzor dostatočne vysoko, aby sa dostalo nad masív Kraľovianskej kopy. Dedina leží v hlbokej doline Ľubochnianskeho prielomu medzi Malou a Veľkou Fatrou a zo všetkých strán ju obklopujú strmé svahy. Kým na okrajoch obce "zatmenie" trvá menej ako dva mesiace, stred dediny, ležiaci priamo v tieni vrcholu Kopy, zostáva bez priameho slnečného svitu až štvrťroka.

Miestni si na absentujúce slnko zvykli. A naozaj – Kraľovany sú Kraľovanmi už od roku 1363, kedy sa o nich zachovala prvá písomná zmienka. To je vyše 660 rokov života v zimnom tieni.

Tento prírodný jav má aj svoje výhody. Sneh sa tu drží výrazne dlhšie ako v okolitých obciach. A paradoxne – práve vďaka absencii slnka sa tu mimoriadne darí orechovým stromom. Kôra stromov sa neprehrieva cez deň a nemrzne v noci, čo by inak spôsobovalo jej praskanie. Orechy v Kraľovanoch sa tak dožívajú aj 80 rokov.

Kraľovany nie sú jediné miesto v Európe s týmto problémom. Nórske mestečko Rjukan v regióne Telemark zažíva rovnaký osud – hora Gaustatoppen (1 883 m) mu blokuje slnko od septembra do marca, teda takmer pol roka.

Nóri však problém vyriešili technológiou. V roku 2013 nainštalovali na svahu nad mestom tri obrovské zrkadlá s celkovou plochou 51 m², ktoré slnečné lúče odrážajú priamo na námestie. Počítačom riadený systém sa prispôsobuje polohe slnka každých 10 sekúnd a osvetľuje plochu približne 600 m². Projekt stál 5 miliónov nórskych korún (približne 450 000 eur).

Zaujímavé je, že nápad na slnečné zrkadlo mal už v roku 1913 zakladateľ mesta Sam Eyde – vtedajšia technológia však neumožňovala realizáciu. Namiesto toho dal postaviť lanovku Krossobanen, ktorá vozila obyvateľov na vrchol hory, kde si mohli užiť zimné slnko.

A podobne to riešili aj v talianskej dedine Viganella, čo svedčí o tom, že riešenie sa uchytilo na viacerých miestach. 

Kraľovany síce nemajú slnečné zrkadlá, ale majú niečo, čo nórsky Rjukan nemá – vstupnú bránu k jednému z najkrajších vodopádov na Slovensku a k jazeru, ktoré pripomína kulisy z westernu.

Štvrtý najvyšší vodopád na Slovensku a zároveň najvyšší v Malej Fatre. Trasa k nemu začína v časti Kraľovany-Rieka a vedie nenáročným terénom Šútovskou dolinou. Dĺžka trasy je približne 3,7 km jedným smerom, prevýšenie okolo 300 metrov. Zvládnu ju aj rodiny s deťmi, cesta trvá asi hodinu a pol.

Vodopád je napájaný zo Šútovského potoka, ktorý pramení v skalnom útvare zvanom Mojžišove pramene – podľa legendy tu voda vytryskla zo skaly podobne ako v biblickom príbehu. Pramene sú od vodopádu vzdialené asi kilometer a dajú sa navštíviť pokračovaním po modrej značke.

Zatopený kameňolom s tyrkysovou vodou a terasovitými svahmi, ktorý pripomína scenériu z filmu Poklad na Striebornom jazere. Jazero nemá prítok ani odtok, hĺbka dosahuje až 15 metrov. V lete slúži ako obľúbené prírodné kúpalisko (kúpanie na vlastné riziko), v zimných mesiacoch láka na prechádzky a fotografovanie.

Od jazera môžete pokračovať priamo k Šútovskému vodopádu – modrá značka vás dovedie k cieľu za približne hodinu a pol.