Vedeli ste, že dolár má pôvod v tomto malom českom mestečku?

Americký dolár patrí medzi najdôležitejšie a najpoužívanejšie meny sveta. Je považovaný za de facto menu globálnej ekonomiky a predstavuje symbol svetového finančného systému bez zlatého krytia. Podľa údajov Federálneho rezervného systému je až 58 % svetových finančných rezerv držaných v dolároch, čo je viac ako dvojnásobok kombinovaných devízových rezerv eura, japonského jenu a čínskeho jüanu.

Dolár ako oficiálnu menu používa 31 krajín, ďalšie ho využívajú ako základ pre pomenovanie vlastnej meny. Navyše 65 štátov viaže svoju menu priamo na dolár, čo ešte viac podčiarkuje jeho globálny význam.

Jáchymov, ležiaci v severozápadnom kúte Českej republiky, je miestom, kde vznikol prvý predchodca amerického dolára. Toto malé mestečko s približne 2 300 obyvateľmi a jedinou hlavnou ulicou dnes však už len máločo pripomína jeho výnimočnú minulosť.

Podľa Michala Urbana, riaditeľa destinačnej agentúry Krušné hory, si mnohí miestni ani neuvedomujú, akú významnú úlohu zohralo ich mesto v dejinách svetových mien.

Dnešný Jáchymov ešte ani nestál, keď sa v roku 1516 objavilo, že pohorie oddeľujúce Čechy a Sasko ukrýva bohaté ložiská striebra. Podnikavý miestny šľachtic, gróf Hieronymus Schlick, pomenoval túto oblasť Joachimsthal – Joachimovo údolie, podľa svätého Joachima, patróna baníkov.

V tom čase v Európe neexistovala jednotná mena a mocní vládcovia neustále bojovali o vplyv. Jedným z najistejších spôsobov, ako si upevniť postavenie, bolo razenie vlastnej meny – a presne to Schlick urobil.

V tom období sa hodnota mincí odvíjala od obsahu drahých kovov, a práve dve kľúčové rozhodnutia grófa Schlicka výrazne prispeli k úspechu a rýchlemu rozšíreniu novej meny.

V strednej Európe boli v tom čase bežne používané mince typu Guldengroschen, ktoré vážili približne 29,2 gramu. Schlickov prvý šikovný ťah spočíval v tom, že kopíroval ich hmotnosť a veľkosť, čím uľahčil prijatie nových mincí v okolitých kráľovstvách.

Jeho druhé strategické rozhodnutie bolo nechať raziť veľké množstvo týchto mincí, čím zabezpečil ich dostupnosť a rozšírenie po celom regióne.

V priebehu desiatich rokov sa z Joachimsthalu – pôvodne malej dediny s menej ako tisíckou obyvateľov – stalo najväčšie banské centrum strednej Európy. Počet obyvateľov narástol na 18 000 a v okolí fungovalo približne tisíc strieborných baní, ktoré zamestnávali najmenej 8 000 baníkov. Rast mesta pokračoval: do roku 1533 bol Joachimsthal druhým najväčším mestom v Čechách a v polovici 16. storočia sa podľa Michala Urbana odhadovalo, že v obehu bolo až 12 miliónov joachimsthalerov – čo bolo viac než akejkoľvek inej meny v Európe.

Zásoby striebra však neboli nevyčerpateľné. Postupne sa ložiská vyťažili a do roku 1566 sa Joachimsthaler stal natoľko rozšíreným, že keď Svätá rímska ríša rozhodla o štandardizácii obsahu drahých kovov a veľkosti svojich mincí, zvolila si za vzor práve túto mincu – známejšiu už pod skráteným názvom tolar. Nová jednotná mena niesla názov Reichsthaler.

Taler sa však nerozšíril len po Európe – jeho vplyv siahal oveľa ďalej. Bol bežne používaný aj v Etiópii, Keni, Mozambiku, Tanzánii či Indii. Na Samoe je dodnes oficiálnou menou tālā, zatiaľ čo v Slovinsku sa mena tolar používala až do roku 2007. Meny Rumunska (lej) a Bulharska (leva) svojím názvom odkazujú na leva, ktorý bol vyobrazený na zadnej strane prvých tolarov.

Americký dolár získal svoj názov z dánskeho „dalera“ (konkrétne leeuwendaleru). Vďaka dánskej kolonizácii sa tento pojem rozšíril v anglosaskom svete a v roku 1792 sa dolár stal oficiálnou menou Spojených štátov amerických.

Dnes už v Jáchymove nič nepripomína jeho niekdajšiu globálnu menovú dôležitosť, no návštevníci Múzea kráľovskej mincovne sa môžu dozvedieť nielen o zrode legendárnej meny, ale aj o temnejších stránkach dejín peňazí.