Biela verzus čierna: Testy ukázali, ako farba auta ovplyvňuje prehrievanie interiéru

Počas letných horúčav sa zaparkované auto zmení na rozpálenú pec už po niekoľkých minútach na priamom slnku. Mnohí vodiči preto pri kúpe vozidla riešia otázku, či tmavý lak skutočne znamená vyššiu teplotu v interiéri, alebo ide len o rozšírený mýtus.

Merania autoklubov a technických univerzít ukazujú, že tmavé autá sa síce zohrievajú podstatne viac, rozdiel teploty vo vnútri vozidla však nie je taký výrazný, ako by sa mohlo zdať.

Pri vonkajšej teplote 38 °C závisí teplota karosérie od toho, koľko slnečného žiarenia pohltí lak. Nemecký autoklub ADAC porovnal dve identické vozidlá zaparkované na priamom slnku – jedno s bielym a druhé s čiernym lakom.

Výsledky boli jednoznačné. Povrch bieleho auta sa zohrial na približne 42 °C, zatiaľ čo čierna karoséria dosiahla až 65 °C.

V extrémnych podmienkach, najmä počas bezvetria, môže teplota tmavého laku vystúpiť až na 80 °C. Dotyk rozpálenej kapoty tak môže spôsobiť okamžité popálenie.

Rozhorúčená karoséria funguje ako radiátor a neustále odovzdáva teplo do interiéru. Štúdia amerického Berkeley Lab (Environmental Energy Technologies Division) potvrdila, že biele a strieborné vozidlá odrážajú približne o 50 až 60 % viac slnečného žiarenia ako tmavé autá.

Rozdiel sa prejaví aj vo vnútri vozidla, hoci nie je taký výrazný ako na samotnom laku. Po približne hodine státia na slnku môže byť vzduch v interiéri čierneho auta asi o 5 °C teplejší než v bielom vozidle.

Najväčším dôvodom prehrievania interiéru však nie je samotná karoséria. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú sklenené plochy. Čelné aj bočné okná prepúšťajú slnečné žiarenie, ktoré ohrieva palubnú dosku, volant, sedadlá a ďalšie prvky interiéru. Tie následne teplo akumulujú a postupne ho uvoľňujú späť do priestoru vozidla.

• Vyššia spotreba paliva: Klimatizácia musí pracovať intenzívnejšie, aby interiér ochladila na príjemnú teplotu. Podľa Berkeley Lab to môže zvýšiť spotrebu paliva približne o 1 až 2 %.
• Dlhší čas chladenia: Rozpálené plasty, čalúnenie aj ďalšie materiály odovzdávajú naakumulované teplo ešte dlho po naštartovaní.
• Rýchlejšie starnutie materiálov: Dlhodobé pôsobenie vysokých teplôt urýchľuje opotrebovanie plastových dielov, čalúnenia aj spojov palubnej dosky.

Samotná svetlá farba auta nestačí. Keďže najväčším problémom je skleníkový efekt spôsobený presklenými plochami, najúčinnejšou ochranou zostáva reflexná slnečná clona umiestnená na vnútornej strane čelného skla.

Takáto clona dokáže znížiť teplotu palubnej dosky až o 20 °C, čím výrazne obmedzí sálanie tepla do prednej časti interiéru.

Pomôcť môžu aj certifikované protislnečné fólie na zadných bočných oknách a zadnom skle, ktoré odrážajú značnú časť slnečnej energie.

Ak musíte zaparkovať na priamom slnku, pomôže aj pootvorenie okien približne o jeden centimeter. Vďaka prirodzenej cirkulácii vzduchu sa interiér nebude prehrievať tak intenzívne.

• Pred zapnutím klimatizácie otvorte všetky dvere vrátane dverí batožinového priestoru približne na 30 sekúnd. Horúci vzduch tak z vozidla unikne oveľa rýchlejšie.
• Po rozjazde nechajte prvých niekoľko stoviek metrov pootvorené aj zadné okná, aby prúdiaci vzduch vytlačil z interiéru najteplejší vzduch. Až potom okná zatvorte a zapnite klimatizáciu, ideálne v režime vnútornej recirkulácie. Klimatizácia bude chladiť už čiastočne ochladený vzduch, takže interiér vychladne rýchlejšie a účinnejšie.