Život na 1,5 štvorcového metra: Takto bývajú „skrytí bezdomovci“ v Tokiu

V tokijskej štvrti Šindžuku funguje množstvo internetových a manga kaviarní otvorených 24 hodín denne. V týchto prevažne tichých podnikoch sa nachádzajú súkromné kabínky s rozlohou približne 1,5 až 2 štvorcové metre, vybavené podložkami tatami alebo koženými pohovkami. Pôvodne sú určené na niekoľkohodinový oddych, pre niektorých ľudí sa však stali miestom, kde pravidelne trávia noc.

Podľa prieskumu tokijskej metropolitnej vlády z roku 2017 využívalo internetové kaviarne na prenocovanie približne 4 000 ľudí. Odhady mimovládnych organizácií však naznačujú, že počet ľudí žijúcich v podobných podmienkach môže byť podstatne vyšší a dosahovať až 15-tisíc.

Tento fenomén sa dostal do širšieho povedomia v polovici prvého desaťročia 21. storočia a odvtedy patrí k menej viditeľným podobám bytovej neistoty v japonských veľkomestách. Takzvané manga kissaten pôvodne slúžili predovšetkým na čítanie komiksov a používanie internetu, postupne sa však prispôsobili aj potrebám ľudí, ktorí v nich trávia dlhší čas alebo prenocujú.

Dnes mnohé z týchto prevádzok okrem rozsiahlej ponuky mangy poskytujú aj sprchy a nápojové automaty, niekde dokonca práčky či ďalšie služby a možnosti zábavy. Vďaka nepretržitej prevádzke a základnému vybaveniu tak pre niektorých návštevníkov predstavujú dočasnú náhradu vlastného bývania.

Mnohí ľudia nocujúci v týchto kabínkach nežijú priamo na ulici a preto sa podľa úzkej oficiálnej definície bezdomovectva v Japonsku nemusia objaviť ani v štatistikách. Podľa dostupných správ má 80 až 90 percent z nich upravený vzhľad, používa smartfón a pravidelne pracuje.

Jednou z príčin tohto fenoménu je neisté postavenie na trhu práce. Mnohí pracujú na čiastočný úväzok alebo príležitostne, ich príjmy sú nízke a nepredvídateľné, čo výrazne obmedzuje možnosti zlepšiť svoju životnú situáciu.

Finančná neistota zároveň komplikuje prístup k bežnému nájomnému bývaniu, keďže nie každý dokáže splniť podmienky prenajímateľov alebo uhradiť vysoké počiatočné náklady. Vzniká tak začarovaný kruh: bez stáleho bydliska môže byť ťažšie získať stabilnú a lepšie platenú prácu, no bez pravidelného príjmu je zase náročné prenajať si vlastný byt.

V podobnej situácii sa ocitajú aj mladí ľudia či ženy vrátane tých, ktorí odišli z problematického domáceho prostredia. Neistota v oblasti bývania a zamestnania sa tak môže navzájom prehlbovať, pričom vymaniť sa z tejto situácie býva mimoriadne náročné.

V internetových kaviarňach si možno prenajať kabínku na rôzne dlhý čas, pričom nočné balíčky bývajú výrazne lacnejšie ako izba v bežnom tokijskom hoteli. Ich cena sa zvyčajne pohybuje okolo 2 000 až 3 000 jenov, teda približne 10 až 16 eur za noc.

Pri dlhodobom využívaní môžu byť náklady nižšie než pri prenájme bytu či inom ubytovaní v Tokiu. Výhodou je aj to, že návštevníci nemusia skladať kauciu ani samostatne platiť energie a prístup na internet je zahrnutý v cene.

Úrady sa už roky snažia nájsť riešenie tejto situácie. Počas pandémie, keď museli internetové a manga kaviarne dočasne zatvoriť, vláda napríklad zabezpečila časti ľudí bez stabilného bývania dočasné ubytovanie v hoteloch. Základné príčiny tohto fenoménu však nezmizli.

Vysoké životné náklady, neisté zamestnanie a komplikovaný prístup k sociálnej pomoci spôsobujú, že aj dnes mnohí obyvatelia Tokia bez stabilného bývania nachádzajú dočasné útočisko v internetových kaviarňach.