Na stavbu Karlovho mosta skutočne použili aj vajcia. Vedci ich našli v pôvodnej malte

Karlov most je starý takmer 670 rokov, prežil veľké povodne, električky, autobusy aj automobilovú dopravu. A okolo jeho stavby vzniklo toľko príbehov, že pri niektorých už nie je jednoduché rozlíšiť históriu od legendy.

Jedna z najznámejších historiek však dostala nečakanú vedeckú podporu.

Podľa starej povesti sa do vápennej malty pri stavbe pridávali surové vajcia, aby bola pevnejšia. Karel IV. ich vraj nechal zvážať do Prahy z rôznych miest Českého kráľovstva.

Vedci neskôr dostali možnosť analyzovať vzorku pôvodnej malty z vnútra konštrukcie mosta. Pomocou hmotnostnej spektrometrie v nej identifikovali proteíny pochádzajúce zo slepačieho vajca. Ďalšia analýza zachytila aj peptidy zodpovedajúce žĺtkovému proteínu vitellogenínu. 

Používanie vajec pritom zo stavebného hľadiska nebolo také absurdné, ako dnes znie. Organické prísady vrátane vajec, mlieka či živočíšnych lepidiel sa v historických maltách používali na úpravu ich vlastností.

Tu už treba legendu trochu zabrzdiť. Výskum potvrdil vaječné bielkoviny, nie zámerné pridávanie rozdrvených škrupín do malty. Nemožno teda tvrdiť, že Karlov most stojí vďaka vaječným škrupinám.

Rovnako nie je historicky doložená slávna historka o meste Velvary. Jeho obyvatelia údajne nechceli riskovať, že sa vajcia cestou do Prahy rozbijú, a preto ich poslali uvarené natvrdo. Z Unhoště zase podľa legendy dorazilo spolu s mliekom aj množstvo tvarohu a syra. Prague City Tourism tieto príbehy uvádza medzi pražskými legendami, nie ako doloženú stavebnú dokumentáciu. 

Ešte kurióznejší je údajný okamih začiatku stavby: 9. júla 1357 o 5:31 ráno.

Keď čísla zapíšete za seba, vznikne:

1 – 3 – 5 – 7 – 9 – 7 – 5 – 3 – 1

Rok 1357, deviaty deň, siedmy mesiac a čas 5:31 tak vytvárajú dokonale stúpajúcu a následne klesajúcu číselnú postupnosť. Dobové rozhodnutia navyše ovplyvňovala astrológia a pre významné stavby sa vyberal vhodný okamih podľa postavenia planét.

Karel IV. by názov „Karlov most“ pravdepodobne nepoznal. Po stáročia sa používalo označenie Kamenný most alebo Pražský most.

Názov Karlov most sa všeobecne ujal až približne okolo roku 1870, teda viac ako päť storočí po začiatku jeho výstavby. 

Dnešná pešia zóna bola kedysi normálnou dopravnou tepnou. Od roku 1883 tadiaľ premávala konská električka. V roku 1905 ju nahradila elektrická. František Křižík dokonca navrhol špeciálne napájanie vedené mostovkou, aby nad historickým mostom nemuseli visieť trolejové drôty.

Električky však boli príliš ťažké a spôsobovali otrasy konštrukcie. V roku 1908 ich preto vystriedali autobusy. Automobilová doprava z Karlovho mosta definitívne zmizla až v roku 1965. 

Po oboch stranách mosta stojí 30 súsoší, väčšinou barokových. Praha však s počítaním sôch spája starý chyták. Na jednom z pilierov pri Kampe stojí ešte Bruncvík so zlatým mečom. Ak ho zarátate, dostanete číslo 31. 

Navyše mnohé sochy, ktoré dnes turisti fotografujú, nie sú originály. Tie boli pre poškodzovanie počasím postupne premiestnené napríklad do Lapidária Národného múzea či do Gorlice na Vyšehrade a na moste ich nahradili kópie. 

Karlov most má 16 oblúkov a je dlhý približne 516 metrov. Počas storočí ho opakovane ničili povodne. Mimoriadne vážna prišla v roku 1890, keď naplavené drevo poškodilo dva piliere a zrútili sa tri oblúky. Most však vydržal aj katastrofálnu povodeň v roku 2002.