Ako sa ochladzuje Burj Khalifa? Využíva princíp starý tisíce rokov

Burj Khalifa v Dubaji je považovaná za jeden z najväčších úspechov modernej architektúry a inžinierstva. Málokto si však uvedomuje, že táto futuristická stavba v sebe ukrýva aj prvky tradičnej arabskej architektúry, ktorých história siaha viac než tisíc rokov do minulosti.

Jedným z nich je mashrabiya – dekoratívna geometrická mriežka, ktorá pokrýva strop vyhliadkovej plošiny na 125. poschodí. Na prvý pohľad pôsobí ako elegantný dizajnový prvok, no v skutočnosti nadväzuje na stáročnú architektonickú tradíciu Blízkeho východu a pripomína dôvtipné riešenia, ktorými sa miestni obyvatelia vyrovnávali s extrémnymi horúčavami dávno pred príchodom modernej klimatizácie.

Pôvod mashrabiye je dodnes predmetom odborných diskusií, no jej význam a praktické využitie sú dobre známe. Tento architektonický prvok poskytuje tieň, podporuje prirodzené prúdenie vzduchu, pomáha zmierňovať pocit tepla a zároveň plní aj dôležitú estetickú funkciu.

V tradičnej arabskej architektúre predstavovala mashrabiya jednu z najúčinnejších foriem pasívneho ochladzovania budov. Vďaka premyslenej konštrukcii dokázala obmedziť prehrievanie interiérov bez potreby akýchkoľvek technických zariadení, čo bolo v horúcom podnebí Blízkeho východu mimoriadne cenné.

S nástupom moderných klimatizačných systémov v 20. storočí jej význam postupne ustúpil do úzadia. V posledných rokoch však zažíva návrat. Architekti ju čoraz častejšie využívajú v modernej podobe ako súčasť udržateľných budov, ktoré sa snažia znižovať spotrebu energie a efektívnejšie pracovať s prirodzeným svetlom aj prúdením vzduchu. Aj preto sa mashrabiya objavila v ikonickej Burj Khalifa v Dubaji, kde spája tisícročnú tradíciu s najmodernejšími architektonickými riešeniami súčasnosti.

Presný pôvod mashrabiye nie je dodnes jednoznačne objasnený. Niektoré zdroje jej vznik spájajú s Egyptom v 12. storočí, iné ju zas pripisujú Iraku a historickému Bagdadu. Isté však je, že sa postupne rozšírila naprieč veľkou časťou Blízkeho východu a severnej Afriky. Dnes ju možno nájsť v architektúre krajín ako Tunisko, Maroko, Turecko, Sýria, Libanon, Sudán, Irán, Pakistan, Jemen, Saudská Arábia či Egypt.

Charakteristický geometrický vzor pripomínajúci čipku sa neobjavuje len na drevených mriežkach. V mnohých prípadoch bol vytesaný aj do kameňa, najmä pri mešitách, palácoch a mauzóleách. Medzi najznámejšie príklady patrí aj indický Tádž Mahal, kde podobné ornamentálne prvky zohrávajú významnú dekoratívnu úlohu.

Mashrabiya dnes zažíva renesanciu aj v modernej architektúre. Čoraz častejšie sa využíva ako symbol kultúrneho dedičstva a zároveň ako funkčný prvok pomáhajúci regulovať svetlo a teplo. Okrem Burj Khalifa ju vo svojej súčasnej interpretácii využívajú aj Louvre Abu Dhabi a budova Inštitútu arabského sveta v Paríži.

Práve Burj Khalifa, ktorá sa týči do výšky 830 metrov, patrí medzi najvýraznejšie príklady spojenia tradičných arabských motívov s najmodernejšími technológiami. Mrakodrap sa stal symbolom mimoriadnej premeny Dubaja, ktorý bol ešte pred ropným boomom v 60. rokoch minulého storočia relatívne malým obchodným centrom. Dnes patrí medzi najnavštevovanejšie mestá sveta a láka turistov futuristickou architektúrou, luxusnými hotelmi, špičkovými múzeami a rekordnými atrakciami. Samotnú Burj Khalifa navštívili v roku 2023 približne 17 miliónov ľudí.

Z vyhliadkových poschodí Burj Khalifa sa návštevníkom otvára panoramatický výhľad na Dubaj a jeho futuristickú panorámu. Za modernou siluetou mesta sa však ukrýva aj odkaz na bohatú arabskú architektonickú tradíciu, ktorá formovala život v regióne celé stáročia. Práve motív mashrabiye je dôkazom toho, že aj najmodernejšie stavby môžu čerpať inšpiráciu z minulosti. Architektonický prvok, ktorý kedysi pomáhal ochladzovať domy v horúcom podnebí Blízkeho východu, dnes nachádza svoje miesto v jednej z najznámejších budov sveta. Burj Khalifa tak vytvára nenápadné, no symbolické prepojenie medzi tisícročnou tradíciou a architektúrou 21. storočia.

(Atlas Obscura)