Nemecké auto z 30. rokov, ktoré predbehlo aj Chrobáka a následne zmizlo

Nemecké autá sú dodnes považované za jedny z najspoľahlivejších a technologicky najvyspelejších na svete. Nie je preto prekvapením, že jedno z najunikátnejších vozidiel v dejinách – Schlörwagen – má svoje korene práve v Nemecku.

Po podpísaní Versaillskej zmluvy bol v krajine zakázaný vývoj výkonných leteckých motorov. Mnohí konštruktéri a inžinieri tak presunuli svoju pozornosť na automobilový priemysel, čo viedlo k množstvu inovácií a odvážnych dizajnových experimentov – vrátane Schlörwagenu.

Medzi vizionárov tejto éry patril aj Edmund Rumpler, tvorca známeho Rumpler Tropfenwagen – v preklade „kvapkovitého auta“. Tento model dostal svoje meno podľa svojho jedinečného tvaru, ktorý z vtáčej perspektívy pripomínal kvapku vody. Práve tento dizajn výrazne znižoval odpor vzduchu v porovnaní s bežnými vozidlami tej doby.

V roku 1920 sa Rumplerov koncept začal testovať vo veternom tuneli AVA (Aerodynamic Research Institute) v Göttingene. Práve toto výskumné zariadenie sa neskôr stalo centrom pre aerodynamické testovanie pretekárskych vozidiel a určovalo nové štandardy v automobilovom dizajne.

Niet preto divu, že v roku 1935 poverilo nemecké ministerstvo dopravy tento inštitút vývojom tzv. polo-aerodynamického vozidla – projektom, ktorý mal neskôr viesť k zrodu Schlörwagenu.

Po sérii testov vo veternom tuneli poveril inštitút AVA inžiniera Karla Schlöra, aby navrhol prototyp aerodynamického vozidla. Schlör si uvedomoval, že kľúčom k minimálnemu odporu vzduchu je zakrytie kolies a zapustenie vystupujúcich prvkov – ako kľučky či svetlomety – priamo do karosérie.

Keďže podvozky dostupné v tom čase nevyhovovali jeho vízii, rozhodol sa upraviť existujúci model. Rozobral vozidlo značky Mercedes-Benz so zadným motorom o objeme 1,7 litra a jeho komponenty použil na vytvorenie vlastnej konštrukcie. Výsledkom bol revolučný návrh, ktorý sa vymykal všetkému, čo dovtedy po cestách jazdilo.

Vozidlo, známe spočiatku ako „testovacie auto AVA“, bolo napokon dokončené a v roku 1939 predstavené verejnosti na Medzinárodnom autosalóne v Berlíne. Dostalo meno Schlörwagen – podľa svojho tvorcu – a jeho nezvyčajný, oválny tvar mu rýchlo vyslúžil prezývku „Göttingenské vajce“.

Auto bolo na svoju dobu absolútne výnimočné. Dosahovalo koeficient aerodynamického odporu len 0,186 – hodnotu, ktorú dnes prekoná len minimum moderných áut. Pre porovnanie, priemerný koeficient odporu u dnešných osobných áut sa pohybuje medzi 0,22 až 0,35, zatiaľ čo väčšie SUV často prekračujú hranicu 0,4.

Podľa meraní Karla Schlöra bola maximálna rýchlosť vozidla až 146 km/h, čo bolo na konci 30. rokov mimoriadne pôsobivé. Na testovacej dráhe v Berlíne však auto dosiahlo maximálnu rýchlosť 110 km/h – aj tak išlo o výnimočný výkon.

Schlörwagen bol napokon na autosalóne v Berlíne v roku 1939 prezentovaný len ako testovací prototyp. Inštitút AVA nechcel, aby verejnosť vnímala jeho pokrokový dizajn ako konkurenciu novo predstavenému Volkswagenu Chrobák. Napriek tomu „Göttingenské vajce“ ponúkalo v porovnaní s Chrobákom výrazne priestrannejší interiér, vyššiu maximálnu rýchlosť a nižšiu spotrebu paliva – len 8 litrov na 100 kilometrov.

Netrvalo dlho a začala druhá svetová vojna, čo vývoj v Göttingene úplne zastavilo. Schlör bol preložený najskôr do nórskej pobočky AVA a neskôr do Rigy, kde pôsobil ako manažér. Schlörwagen sa naposledy objavil v pohybe v roku 1942, keď sa Schlör počas dovolenky na krátky čas vrátil do Göttingenu.

V posledných rokoch vojny bolo vozidlo rozobraté na súčiastky. Schlör sa po vojne – v roku 1948 – pokúsil nechať zvyšky auta previezť do Bavorska, kde v tom čase žil, no úrady mu to neumožnili.

Osud Schlörwagenu zostáva dodnes záhadou. Niektoré zdroje tvrdia, že skončil na zbernom dvore, iné špekulujú, že ho po vojne odviezli Briti, a ďalšie naznačujú, že bol zničený v Rige. Nech už bola jeho koncová stanica akákoľvek, Schlörwagen nepochybne patrí medzi najodvážnejšie a najnezvyčajnejšie vozidlá v dejinách nemeckého automobilového inžinierstva – a je dôkazom toho, ako ďaleko môže vynaliezavosť predbehnúť svoju dobu.