Odpad ako palivo budúcnosti?

Slovnaft nedávno oznámil zámer vybudovať zariadenie, ktoré premení odpad na teplo a elektrinu. Nie je to spaľovňa, ako ju poznáte. Nejde totiž len o to, že sa spáli nerecyklovateľný odpad – ale cieľom je z neho získať aj energiu. Ide o ekologickú cestu, ktorou sa už dávno vybrali Rakúsko, Dánsko či Švédsko. Slovensko zatiaľ zaostáva.

Na Slovensku skončilo v roku 2021 na skládkach 41 % odpadu. Až milión ton komunálneho odpadu z domácností tak namiesto užitočného využitia hnije pod zemou a vytvára emisie, aj znečisťuje podzemné zdroje vody. Pritom 1 tona odpadu na skládke vyprodukuje až 1,5 tony CO₂ ekvivalentu – vrátane nebezpečného metánu. Metán má 25-násobne väčší skleníkový efekt ako oxid uhličitý.

Vedeli ste, že v Dánsku či Rakúsku sa skládkuje len 3 až 5 % odpadu? V týchto krajinách totiž zvyšok využívajú buď na recykláciu, alebo – ak to už inak nejde – energeticky. Nie je to odpad, je to surovina na výrobu tepla a elektriny.

Viac na túto tému: Odpad na skládku je vôbec to najhoršie riešenie zo všetkých.

Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) je projekt spoločnosti Slovnaft, ktorý má nahradiť starú spaľovňu kalov z 70. rokov. Nové zariadenie bude využívať modernú technológiu fluidného lôžka, ktorou spracuje až 316 000 ton odpadu ročne. Ide o zmesný komunálny, priemyselný a nerecyklovateľný odpad – teda to, čo sa už nedá ďalej využiť inak.

Slovnaft CEZO neplánuje ako spaľovňu „na všetko“. Projekt počíta s dotrieďovaním odpadu a vytriedené suroviny poputujú na ďalšie spracovanie. Energeticky sa využije len to, čo sa už nedá recyklovať. Tak to funguje aj v najekologickejších krajinách Európy.

Prečítajte si aj: Zalyžujte si na spaľovni odpadov v Dánsku!

V Rakúsku, Nemecku alebo Dánsku stoja podobné zariadenia aj priamo v mestách – v centre Viedne, Linzi či Kodani. Ich prevádzka je tichá, bez zápachu a bezpečná. Technológia je ukrytá v halách, ktoré sú uzavreté, monitorované a odpad sa dováža cez vzduchotesné brány. Presne toto isté plánuje aj Slovnaft.

Rozptylové štúdie ukazujú, že vplyv CEZO na ovzdušie bude minimálny. Hluk, zápach či riziká pre podzemnú vodu? Podľa odborníkov žiadne. Slovnaft navyše už dnes využíva systém ochrany vody pomocou 790 monitorovacích vrtov.

Dôležité si pamätať: Nezabudnite aj na elektronický odpad.

• Výroba tepla a elektriny: CEZO vyprodukuje až 3,35 milióna GJ tepla ročne. To by vystačilo na 1,5-ročné vykurovanie všetkých bytov v bratislavskom Ružinove.
• Ekologický zdroj: Vďaka CEZO Slovnaft zníži emisie CO₂ o viac ako 1,2 tony na každú tonu odpadu v porovnaní so spaľovaním plynu a ukladaním na skládku.
• Úspora dovozu energií: Namiesto zemného plynu z dovozu sa využije to, čo vzniká priamo u nás – nerecyklovateľný odpad zo slovenských domácností a fabrík.
• Stabilita pre priemysel: Slovnaft sa pripravuje na budúcnosť, v ktorej sa tradičné palivá budú postupne obmedzovať. CEZO je súčasťou jeho zelenšej transformácie.

Projekt CEZO je navrhnutý pre slovenský odpad – predovšetkým z Bratislavy a jej okolia. Do úvahy berie rastúce množstvo odpadu aj záväzok Slovenska do roku 2035 skládku obmedziť na 10 %. Navyše, EÚ už dnes nepodporuje cezhraničný dovoz odpadu, a Slovnaft to nepotrebuje – ani technicky, ani ekonomicky.

Dobré vedieť: Ako správne separovať plasty.

Bez zariadení ako CEZO nedokážeme:

• dosiahnuť recyklačné ciele,
• zabrániť rastu cien za odvoz odpadu,
• znížiť našu závislosť od zemného plynu,
• spracovať priemyselný a tekutý odpad, ktorý dnes často končí v zahraničí.

Na Slovensku od roku 1990 nevzniklo žiadne nové zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu, zatiaľ čo Česko postavilo štyri a plánuje ďalšie tri. Poliaci majú osem a stavajú ďalších dvanásť.

• CEZO bude stáť v južnej časti areálu Slovnaftu, mimo obytnej zóny.
• Slovnaft do projektu plánuje investovať vyše 200 miliónov eur.
• Náklady na výstavbu sa budú hradiť prevažne z vlastných zdrojov.
• Projekt prechádza procesom EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie). Spustenie prevádzky sa predpokladá do roku 2030.

Separovanie odpadu nestačí. Recyklácia má svoje hranice. A skládky predstavujú riziko pre klímu aj pre peňaženku.

Slovnaft stavia na skúsenostiach krajín, kde to funguje – ekologicky, efektívne, bez negatívneho vplyvu na okolie. Je čas, aby sa Slovensko pridalo.