Kto a kedy dostane vodu určujú v ománskych dedinách slnečné hodiny a hviezdy (video)

Aflaj – v jednotnom čísle falaj – predstavujú oveľa viac než len jednoduchú sieť kanálov. Tieto tradičné zavlažovacie systémy privádzajú vodu z podzemných zásob, prírodných prameňov alebo povrchových zdrojov a vedú ju dlhými kanálmi, ktoré sú miestami ukryté pod zemou, až do obcí a na poľnohospodárske pozemky. Nejde pritom len o historické dedičstvo – v Ománe dodnes funguje približne 3 000 aflajov.

Ich presný pôvod nie je známy. Podľa UNESCO však história týchto systémov siaha najmenej do 5. storočia, pričom archeologické nálezy z oblasti naznačujú, že zavlažovanie sa tu využívalo už oveľa skôr.

Ešte pozoruhodnejšie je, že na dopravu vody nie sú potrebné žiadne moderné stroje. Voda preteká na kilometrové vzdialenosti vďaka prirodzenému sklonu terénu, pričom jej cestu uľahčujú starobylé akvadukty, sifóny a kanály vytesané do horských svahov.

Počas stáročí sa okolo systémov aflaj vytvoril osobitý spoločenský poriadok. Voda sa rozdeľuje podľa presne stanoveného časového harmonogramu: jednotliví oprávnení majú určený podiel na jej využívaní, ktorý stanovuje, kedy a ako dlho môžu odvádzať vodu z kanála na svoje pozemky.

Čas sa tradične meral v jednotkách nazývaných athar. Deň aj noc boli rozdelené na 24 častí, takže celý deň pozostával zo 48 takýchto jednotiek.

Pred rozšírením mechanických hodín slúžila ako meradlo času samotná príroda. Počas dňa určoval striedanie jednotlivých užívateľov tieň na spoločných slnečných hodinách, zatiaľ čo v noci sa čas odhadoval podľa pohybu vybraných hviezd. Vďaka tomu presne vedeli, kedy treba vodu presmerovať k ďalšiemu oprávnenému.

Lokalita zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO zahŕňa päť zavlažovacích systémov v severnom Ománe: Falaj Al Jeela, Falaj Muyasser, Falaj Daris, Falaj Malki a Falaj Khatmein.

Zvláštnosťou systémov aflaj je, že napriek svojej tisícročnej tradícii dodnes zohrávajú dôležitú úlohu v živote ománskych komunít. UNESCO uvádza komunitné slnečné hodiny ako stále funkčný nástroj na určovanie času, počas ktorého majú jednotliví užívatelia prístup k vode, a tento spôsob sa v mnohých osadách zachoval dodnes.

Určovanie času podľa hviezd je dnes už oveľa zriedkavejšie, no úplne nevymizlo. Terénne výskumy identifikovali viacero osád, v ktorých sa nočné prideľovanie vody riadilo podľa polohy hviezd. Štúdia z roku 2026 navyše zdokumentovala dedinu, kde sa ešte v roku 2023 určovalo poradie prístupu k vode cez deň pomocou slnečných hodín a v noci podľa hviezd.

Význam tohto starobylého systému dobre ilustruje aj skutočnosť, že podľa UNESCO voda privádzaná prostredníctvom aflajov predstavuje približne 30 až 50 percent celkovej spotreby vody v Ománe.