Na 200 km diaľnice do Bratislavy vám 150 km/h ušetrí len 12 minút

Ak na 200 kilometroch diaľnice zvýšite rýchlosť zo 130 na 150 km/h, ušetríte len 12 minút a 18 sekúnd. Hoci sa rozdiel 20 km/h môže zdať výrazný, matematika hovorí niečo iné. Navyše, čím rýchlejšie idete, tým menší časový zisk vám ďalšie zrýchlenie prinesie.

Tento paradox skúmajú psychológovia už desaťročia. V roku 2011 publikoval izraelský výskumník Eyal Peer v odbornom časopise Transportation Research Part F štúdiu, ktorá ukázala, ako nesprávne odhadovanie času ovplyvňuje aj naše rozhodovanie za volantom.

Výskum s názvom The time-saving bias, speed choices and driving behavior skúmal 120 vodičov vo veku od 20 do 60 rokov. Účastníci odhadovali, koľko času dokážu ušetriť zvýšením rýchlosti, a akú rýchlosť by sami zvolili, aby prišli do cieľa načas.

Výsledky ukázali, že pri zrýchľovaní z už vysokej rýchlosti účastníci preceňovali časovú úsporu v priemere o 67 percent. Ide o psychologický jav nazývaný time-saving bias, teda skreslené vnímanie časovej úspory. Náš mozog má totiž tendenciu posudzovať rozdiel medzi dvoma rýchlosťami namiesto skutočného času, ktorý nimi získame.

Výskumník zistil aj súvislosť medzi týmto skreslením a výberom rýchlosti. Skreslenie predpovedalo odhad potrebnej rýchlosti lepšie než vek, pohlavie, vodičské skúsenosti či predchádzajúce pokuty. Pri osobnom výbere rýchlosti malo zo skúmaných faktorov silnejšiu súvislosť iba bežné porušovanie dopravných predpisov. Nešlo pritom o meranie skutočnej jazdy na diaľnici, ale o odpovede vodičov v modelových situáciách.

Predstavte si, že máte prejsť 100 kilometrov. Ktoré zrýchlenie vám ušetrí viac času?

• Zo 40 na 50 km/h: ušetríte 30 minút.
• Z 80 na 130 km/h: ušetríte necelých 29 minút.

Hoci v druhom prípade zrýchlite až o 50 km/h, získate menej času než pri zvýšení rýchlosti o obyčajných desať kilometrov za hodinu. Dôvod je jednoduchý. Čas potrebný na prejdenie určitej vzdialenosti sa s rastúcou rýchlosťou neznižuje rovnomerne. Čím vyššiu rýchlosť už máte, tým menej sa oplatí ďalšie zrýchlenie z pohľadu získaného času. Práve tento vzťah nedokážeme vždy správne intuitívne odhadnúť.

Predstavte si cestu z Liptovského Mikuláša do Bratislavy. Na modelovom 200-kilometrovom diaľničnom úseku by pri konštantnej rýchlosti trvala jazda nasledovne:

• 110 km/h: 1 hodina a 49 minút.
• 130 km/h: 1 hodina a 32 minút.
• 150 km/h: 1 hodina a 20 minút.

Zrýchlením zo 130 na 150 km/h teda získate 12 minút a 18 sekúnd. A to iba za predpokladu, že dokážete celých 200 kilometrov absolvovať bez jediného spomalenia.

V skutočnosti však musíte reagovať na premávku, predbiehať pomalšie vozidlá, spomaľovať pri dopravných obmedzeniach či opravách. Časový zisk preto môže byť ešte menší. V druhom článku sme na túto tému rozoberali, o koľko viac paliva zároveň pri vyššej rýchlosti miniete.

Údaje o spotrebe sú modelovým priemerom, nie meraním konkrétneho auta. Skutočný rozdiel závisí od jeho motora, aerodynamiky a podmienok jazdy. A nezabudnite, že na slovenských diaľniciach platí pre bežné osobné autá všeobecná maximálna rýchlosť 130 km/h, pokiaľ dopravné značenie neurčuje inak. Pri 150 km/h tak okrem vyššej spotreby riskujete aj pokutu.