Príbeh tetovania: Od ľadového muža k thráckym bojovníkom a rímskym bohom

Cez ihlu a atrament ľudia po tisícročia zapisovali svoje príbehy priamo na pokožku. A práve tam sa začína náš príbeh – v čase, keď ešte neexistovali mestá ani národy, len človek a príroda.

Keď v Alpách objavili zamrznuté telo muža z doby kamennej, nikto netušil, že práve on zmení pohľad na dejiny tetovania. Volal sa Ötzi a žil pred viac ako 5 000 rokmi. Na jeho koži vedci našli 61 tetovaní – nie ozdoby, ale jednoduché čiary a krížiky.

Zvláštne je, že väčšina z nich sa nachádzala na miestach, kde mal opotrebované kĺby. Mnohí vedci preto veria, že tieto tetovania mohli slúžiť ako forma liečby bolesti – niečo ako praveká akupunktúra, píše Wanderlust Magazine. Tetovanie tak nebolo len ozdobou, ale nástrojom – liečivým, ochranným, možno aj magickým.

V starovekom Egypte si nechávali tetovať najmä ženy – ako ochranu plodnosti a počas tehotenstva. V Grécku a Ríme tetovali otrokov a zločincov, ale aj vojnových zajatcov – aby bolo jasné, komu patria. V iných kultúrach, ako u Keltov či Skýtov, tetovanie znamenalo česť, silu a spojenie s duchovným svetom.

No medzi všetkými starovekými národmi zaujímajú osobitné miesto Tráci – bojovníci z Balkánu, ktorých kultúra je dnes takmer zabudnutá. A pritom to boli práve oni, kto posunul význam tetovania na úplne inú úroveň.

Tráci žili na území dnešného Bulharska, severného Grécka a časti Turecka. Boli to tvrdí, slobodní ľudia – milovníci koní, vína a vojny. A práve v ich kultúre bolo tetovanie znakom hrdosti a vysokého postavenia.

Grécky historik Herodotos o nich napísal:

Trácki muži i ženy si zdobili telo symbolmi zvierat, božstiev a bojových výprav. Každé tetovanie malo svoj význam – lev predstavoval silu, orol slobodu, diviak divokosť. Pre bojovníkov to boli ochranné znamenia, ktoré im mali pomôcť v boji, a zároveň svedectvo ich odvahy. Každá jazva, každé tetovanie, bol zápis ich životného príbehu.

Tráci verili v život po smrti. Ich hlavné božstvo Zalmoxis im sľubovalo nesmrteľnosť. A tak si nechávali tetovať aj symboly bohov – ako ochranu, ale aj ako dôkaz viery. Ich telo sa stávalo chrámom.

Zaujímavosť? Podľa niektorých výkladov mal samotný Mars – boh vojny – trácky pôvod. Rímski básnici ho spájali s getskými kmeňmi (príbuznými Trákom) a niektorí autori tvrdia, že Mars sa narodil práve medzi nimi.

Ak je na tom čo i len zrnko pravdy, potom sa v tráckych tetovaniach neukrývali len príbehy bojovníkov, ale možno aj korene samotného Ríma.

Jednou z najvýraznejších postáv s thráckym pôvodom bol cisár Konštantín Veľký – ten, ktorý zlegalizoval kresťanstvo a vybudoval Konštantínopol. Hoci nevieme, či mal tetovanie, jeho korene siahajú práve tam, kde tetovanie znamenalo česť a viera sa vpíjala do kože.

Aj keď v Európe tetovanie počas stredoveku ustúpilo (najmä pre spojenie s pohanstvom), v iných častiach sveta prežívalo ďalej. Dnes sa k nemu vraciame ako k prejavu identity – no málokto si uvedomuje, že každý tetovaný znak je súčasťou oveľa staršieho príbehu. 

Príbehu, ktorý sa začal v horách s mužom menom Ötzi, pokračoval medzi thráckymi bojovníkmi a možno siaha až k bohom.