5 miest vo svete, kde zo spaľovní odpadu urobili turistické atrakcie

Spaľovňa odpadu ako destinácia? Znie to absurdne, ale niektoré zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu priťahujú tisíce návštevníkov ročne. Dánsky architekt Bjarke Ingels to nazýva „hedonistickou udržateľnosťou“ – myšlienka, že ekológia nemusí byť obeť, ale môže zlepšiť kvalitu života. Tu je päť zariadení, ktoré túto filozofiu pretavili do architektúry.

Viedeň je od Bratislavy vzdialená necelú hodinu, čo zo Spittelau robí najbližšiu architektonicky výnimočné zariadenie na zhodnocovanie odpadu pre slovenských cestovateľov. Pôvodné zariadenie z roku 1971 zničil požiar v roku 1987. Mesto vtedy oslovilo kontroverzného rakúskeho umelca Friedensreicha Hundertwassera, známeho odporcu rovných línií a zástancu organickej architektúry.

Hundertwasser spočiatku odmietol – ako environmentalista mal voči spaľovaniu odpadu výhrady. Súhlasil až po tom, čo ho starosta Helmut Zilk presvedčil o najprísnejších ekologických štandardoch. Výsledkom je farebná fasáda so zlatou guľou na 126-metrovom komíne, ktorá ukrýva stanicu na monitorovanie emisií. Dnes zariadenie zásobuje teplom približne 60 000 viedenských domácností a elektrinou ďalších takmer 50 000.

Praktické info: Zariadenie na zhodnocovanie odpadu stojí priamo pri stanici metra Spittelau (linky U4 a U6). Wien Energie organizuje približne 420 prehliadok ročne pre zhruba 10 000 záujemcov. Pre školy sú prehliadky bezplatné. Vonkajšiu architektúru si môžete prezrieť kedykoľvek – budova je neprehliadnuteľná ihneď po výstupe z metra. Model spaľovne nájdete aj v Kunst Haus Wien, múzeu venovanom Hundertwasserovej tvorbe.

Najambicióznejší príklad symbiózy priemyslu a rekreácie nájdete v Kodani. CopenHill, oficiálne Amager Bakke, je zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu so 400-metrovou lyžiarskou zjazdovkou na streche. Navrhlo ho štúdio BIG (Bjarke Ingels Group), ktoré vyhralo medzinárodnú súťaž v roku 2011.

Zariadenie spracuje 440 000 ton odpadu ročne a vyrába elektrinu a teplo pre 150 000 domácností. Strojné zariadenie vnútri je usporiadané podľa výšky, čo vytvára prirodzený sklon strechy. Na nej je 9 000 m² lyžiarskeho terénu pokrytého materiálom Neveplast – syntetickým povrchom z Talianska, ktorý umožňuje lyžovanie celoročne. Fasáda z hliníkových panelov slúži ako najvyššia umelá lezecká stena na svete (85 metrov).

Praktické info: Hodina lyžovania stojí 150 DKK (cca 20 €), požičanie kompletnej výstroje ďalších 150 DKK. Vstup na turistický trail a vyhliadkovú terasu je zdarma. Budova je otvorená utorok až nedeľa, v pondelok zatvorené. Adresa: Vindmøllevej 6, 2300 Copenhagen S – dostupné metrom alebo autobusom, parkovanie zdarma pre 350 áut.

Len 30 km západne od Kodane stojí ďalšia dánska architektonická rarita. Holandský architekt Erick van Egeraat navrhol spaľovňu pre spoločnosť KARA/Noveren ako modernú katedrálu – 97-metrová veža s perforovanou fasádou z hliníkových panelov farby surovej hlinky.

Tisíce laserovo vyrezaných kruhovch otvorov pokrývajú fasádu v nepravidelnom vzore, ktorý sa zahusťuje smerom k vrcholu. V noci sa budova mení na svetelný maják – individuálne programovateľné LED osvetlenie za perforovanou vrstvou vytvára ilúziu plameňa. Každú hodinu na niekoľko minút „iskra“ postupne zachváti celú budovu, potom „zhasne“ do tlejúcich uhlíkov.

Praktické info: Zariadenie je v prevádzke od roku 2014 a spracúva odpad z deviatich miest a obcí. Svetelnú šou môžete sledovať z verejného priestranstva bez potreby rezervácie. Ak plánujete návštevu CopenHill v Kodani, Roskilde je ideálna zastávka na spiatočnej ceste – mesto je známe aj vikingským múzeom a gotickou katedrálou zo zoznamu UNESCO.

Hundertwasser navrhol za svoj život len dve spaľovne. Tá druhá stojí na umelom ostrove v zálive Osaka a mnohí návštevníci ju pri prvom pohľade zamieňajú za súčasť nedaľekého Universal Studios Japan.

Zariadenie vzniklo v roku 2001 v rámci neúspešnej kanditatúry Osaky na olympijské hry 2008. Investícia 61 miliárd jenov (približne 400 miliónov eur) vytvorila budovu so 120-metrovým zlatým komínom, farebnými mozaikami a vegetačnými strechami. Hundertwasser zomrel v roku 2000, ešte pred dokončením – Maishima je tak jedným z jeho posledných diel.

Praktické info: Prehliadky sú bezplatné, ale vyžadujú rezerváciu vopred. Termíny: pondelok až sobota o 10:00, 13:00 a 15:00. Pre cudzincov je vyžadovaný tlmočník – prehliadky prebiehajú výhradne v japončine. Zariadenie prijíma približne 12 000 návštevníkov ročne plus 15 000 žiakov základných škôl. Najbližšie stanice: Sakurajima (JR Yumesaki Line) alebo Cosmosquare (Osaka Metro Chuo Line).

Na záver exotika z Číny. Shenzhen Energy Ring od štúdia Schmidt Hammer Lassen je kruhová budova s priemerom 324 metrov – jedno z najväčších zariadení na zhodnocovanie odpadu na svete. Spracuje 5 000 až 5 600 ton odpadu denne, čo predstavuje približne štvrtinu odpadu produkovaného 21,6 milióna obyvateľmi Šen-čenu.

Kruhový tvar minimalizuje zastavanú plochu a množstvo výkopových prác. Na 66 000 m² strechy je inštalovaných 44 000 m² fotovoltaických panelov. Zariadenie ročne vyprodukuje 1,2 miliardy kWh elektriny. Pre verejnosť je prístupná 1,5 km dlhá panoramatická promenáda po obvode strechy a návštevnícke centrum s presklenenou chodbou nad prevádzkovými priestormi.

Praktické info: Zariadenie je súčasťou krajinného parku na predmestí Šen-čenu. Prehliadky sú zamerané na edukáciu o nakladaní s odpadom. Pre bežného turistu je Šen-čen vzdialený, ale ak cestujete do Hongkongu, hraničné mesto je dostupné za hodinu.

Všetky tieto zariadenia dokazujú, že infraštruktúra nemusí byť škaredá. Pre slovenského cestovateľa je Spittelau ideálnou zastávkou na viedenskom výlete – metro vás tam dovezie za 10 minút z centra. CopenHill je zas dôvod, prečo si zbaliť lyže aj v júli. A ak niekomu príde divné tráviť dovolenku v zariadeniach zhodnocujúcich odpad, nech si uvedomí, že každá z nich užitočne spracuje viac odpadu za deň, ako väčšina z nás vyprodukuje za celý život.