Talianska dedina na útesoch, ktorá odolala zániku a ako zázrakom prežila

Civita di Bagnoregio je malebná dedina v strednom Taliansku, vzdialená len dve hodiny jazdy od Ríma. Dnes v nej žije len dvanásť obyvateľov. Pre svoju polohu na vrchole strmého skalného útesu bola dlho označovaná ako la città che muore – teda „umierajúce mesto“. Osud tohto miesta sa však začal meniť v roku 2013, keď samospráva zaviedla vstupné pre turistov.

Dedina stojí na krehkom území, kde mäkké tufové skaly vyrastajú z nestabilného piesočnato-ílovitého podložia. V dôsledku stáročnej erózie sa mnohé časti pôvodnej zástavby zrútili do doliny pod ňou. Z pôvodného sídla zostala len úzka plošina, ktorú dnes obýva len hŕstka ľudí. Väčšina pôvodných obyvateľov sa časom presťahovala do susedného Bagnoregia, ktorý bol kedysi súčasťou Civity. Obe sídla definitívne oddelilo silné zemetrasenie v 18. storočí, po ktorom sa medzi nimi vytvorila hlboká roklina.

Počas druhej svetovej vojny bol most, ktorý spájal Civitu s Bagnoregiom, vážne poškodený. Hoci ho v 60. rokoch minulého storočia znovu postavili, situácia v regióne bola natoľko kritická, že úrady museli zvyšných obyvateľov presídliť. V 90. rokoch boli Civita di Bagnoregio aj Bagnoregio takmer úplne opustené.

Zlom nastal až s príchodom vtedajšieho starostu Francesca Bigiottiho. Počas svojho trojročného funkčného obdobia sa pokúsil oživiť dedinu kultúrnymi podujatiami a umeleckými festivalmi, čím chcel prilákať najmä obyvateľov Ríma hľadajúcich pokojný víkendový oddych. Turizmus síce začal pomaly ožívať, no len kultúra nestačila na záchranu mesta.

Napokon prišiel s odvážnym rozhodnutím – napriek nesúhlasu kolegov zaviedol vstupné pre všetkých návštevníkov. Veril, že tento krok ľudí neodradí, ale naopak, ešte viac vzbudí ich zvedavosť a záujem o tajomnú dedinu na útese.

Počet turistov začal prudko rásť – kým v roku 2009 Civitu di Bagnoregio navštívilo približne 40-tisíc ľudí, v roku 2019 ich už bolo takmer jeden milión. Zatiaľ čo v mnohých talianskych mestách sa hovorí o negatívnych dôsledkoch masového turizmu, podľa Francesca Bigiottiho priniesli návštevníci Civity citeľné zlepšenie kvality života.

Výnosy z turistickej dane, ktorá sa medzičasom zvýšila na 3 eurá počas pracovných dní a 5 eur cez víkendy, boli investované do rozvoja miestnej infraštruktúry. Peniaze pomohli nielen pri údržbe historických pamiatok, ale aj pri zabezpečení základných služieb pre obyvateľov.

S rastúcim počtom návštevníkov sa z „umierajúceho mesta“ stalo miesto plné života. Civita di Bagnoregio už nemusí presídľovať svojich obyvateľov, práve naopak. V regióne pribudlo toľko nových podnikov, že nezamestnanosť v oblasti za posledné desaťročie klesla pod 1 %.

Prudký nárast popularity však priniesol aj svoje tienisté stránky. Ako upozorňuje jeden z miestnych obyvateľov pracujúcich priamo v Civite, zmeny boli z ekonomického hľadiska síce prínosné, no v dedine je čoraz viac tzv. hit and run turistov – teda tých, ktorí prídu len na pár hodín, urobia si fotografie a odídu bez výrazného prínosu pre miestne podniky.

Turistickým autobusom je vstup síce zakázaný, no množstvo sprievodcov stále odporúča Civitu a Bagnoregio ako ideálnu krátku zastávku na trase medzi Rímom a Florenciou. To výrazne zvyšuje počet jednodňových návštevníkov. Bývalý starosta Francesco Bigiotti napokon priznal, že väčšina turistov v skutočnosti strávi v dedine len veľmi krátky čas.

– uviedol Bigotti pre CNN. Zámerom je tiež spojiť sily s okolitými obcami, aby turisti prestali vnímať Civitu a Bagnoregio len ako fotogenickú zastávku, ale začali objavovať celý región ako plnohodnotný cieľ cestovania.