Pod zemou strávili celé roky. Tieto vietnamské tunely slúžili ako domov pre stovky ľudí (fotogaléria)

Pred rokom 1965 bol Vịnh Mốc pokojnou rybárskou osadou na pobreží provincie Quảng Trị. Krajinu tu tvorili ryžové polia, červená bazaltová pôda, piesočnaté pláže a bambusové háje. Počas vietnamskej vojny sa však situácia v tejto oblasti dramaticky zmenila.

Osada sa nachádzala v blízkosti demilitarizovanej zóny, ktorá oddeľovala Severný a Južný Vietnam, a zároveň ležala pri dôležitých zásobovacích trasách. Práve preto sa stala častým terčom útokov amerických a juhovietnamských síl.

Podľa televízie CNN zhodili americké jednotky na túto oblasť počas ôsmich rokov približne 9 000 ton bômb.

Stavba tunelov sa začala v roku 1965 a trvala približne dva roky. Systém bol od začiatku navrhnutý ako obývateľný podzemný úkryt. Jeho chodby sa tiahli v dĺžke viac ako jeden a pol kilometra a boli vybudované na troch úrovniach v hĺbke približne 15 až 23 metrov pod zemou.

Tunely vo Vịnh Mốc boli priestrannejšie než slávny podzemný komplex Củ Chi v južnom Vietname. Na mnohých miestach sa v nich dalo pohybovať aj postojačky. Do stien boli zároveň vytesané malé výklenky vysoké približne jeden meter a hlboké dva metre, ktoré slúžili ako skromné obytné priestory. Práve v nich rodiny spali a trávili väčšinu času počas života v podzemí.

Celý systém mal 13 východov, ktoré zabezpečovali nielen prístup do tunelov, ale aj ich prirodzené vetranie. Niektoré ústili na okolité polia, ďalšie smerovali k pobrežiu a k moru. Chodby boli navyše navrhnuté v cikcakovitom tvare, aby sa minimalizovali škody spôsobené tlakovými vlnami pri výbuchoch bômb.

Podľa odhadov žilo v tuneloch v rokoch 1965 až 1972 približne 400 ľudí. Počas dňa väčšinou zostávali pod zemou, zatiaľ čo v noci vychádzali za potravou alebo na rybolov. Na osvetlenie používali olejové lampy, často sa však museli pohybovať v úplnej tme, aby neprezradili svoju polohu.

Súčasťou podzemného komplexu neboli len obytné priestory. Obyvatelia sa snažili zachovať čo najbežnejší spôsob života, preto v tuneloch vybudovali aj kuchyňu či studne. Azda najpôsobivejším miestom však bola pôrodná miestnosť. Podľa miestnych zdrojov sa tu narodilo najmenej 17 detí, o ktoré sa starali v skromných podmienkach. Neskôr ich kŕmili najmä rozmixovanou maniokou a sladkými zemiakmi.

Obyvatelia si pripravovali aj teplé jedlá, museli však dbať na to, aby dym neodhalil polohu tunelov. Využívali preto systém ohnísk Hoàng Cầm, ktorý odvádzal a ochladzoval dym prostredníctvom dlhých podzemných kanálov. Na povrch sa dostával až cez nenápadné, zamaskované otvory.

Systém tunelov vo Vịnh Mốc patrí dnes k najpôsobivejším vojnovým pamätníkom vo Vietname. Podľa miestneho múzea počas rokov bombardovania v tuneloch nikto nezahynul, hoci každý výstup na povrch predstavoval veľké riziko. Návštevníci môžu na konci prehliadky vyjsť jedným z východov smerujúcich k moru a lepšie si predstaviť podmienky, v akých tu obyvatelia žili.

Vịnh Mốc je obľúbeným cieľom jednodňových výletov z mesta Huế. Z tejto bývalej cisárskej metropoly je ľahko dostupný aj opustený vodný park Hồ Thủy Tiên. Tunely bývajú zároveň súčasťou okruhov venovaných niekdajšiemu demilitarizovanému pásmu vo Vietname.

Takéto výlety často zahŕňajú aj návštevu bývalej základne Khe Sanh, ruín kostola Long Hưng či mosta Hiền Lương, ktorý kedysi symbolizoval hranicu medzi Severným a Južným Vietnamom.