Celý svet ju pozná ako himalájsku soľ. Z Himalájí však nepochádza

Himalájska soľ napriek svojmu názvu nepochádza priamo z Himalájí. Charakteristická ružová soľ sa ťaží najmä v soľnej bani Khewra v pakistanskej provincii Pandžáb, ktorá leží v Soľnom pohorí, stovky kilometrov od samotného himalájskeho masívu.

Tunajšie ložiská soli sú pozostatkom dávnych morí, ktoré pred stovkami miliónov rokov vyschli a zanechali po sebe mohutné vrstvy soli. Tie sa dnes nachádzajú hlboko pod zemou, kde sa soľ ťaží vo veľkých blokoch a následne spracúva a triedi podľa veľkosti zŕn.

Charakteristický ružový odtieň himalájskej soli môže vyvolávať dojem výnimočnej čistoty či kvality. V skutočnosti však jej farba súvisí predovšetkým s obsahom stopových minerálov a ďalších prímesí, najmä zlúčenín železa.

Hoci sa himalájska soľ v obchodoch často predáva za výrazne vyššiu cenu ako bežná kuchynská soľ, z hľadiska základného zloženia sa od nej výrazne nelíši. Približne 98 percent ružovej soli tvorí chlorid sodný, teda rovnaká látka, ktorá je hlavnou zložkou bežnej kuchynskej soli.

Ako upozorňuje aj portál hamuesgyemant.hu, himalájska soľ síce obsahuje rôzne stopové prvky a minerály, ich množstvo je však také malé, že pri bežnej konzumácii nepredstavujú významný zdroj živín.

Himalájska soľ teda za svoju povesť vďačí do veľkej miery šikovnému marketingu. To však neznamená, že by bola horšia ako bežná kuchynská soľ. Mnohí ľudia ju uprednostňujú pre väčšie kryštály, hrubšiu štruktúru a charakteristickú ružovú farbu.

Za jej vyššou cenou však stojí skôr exotický imidž a marketing, ktorý sa okolo nej vytvoril, než preukázané zdravotné výhody. A ako už vieme, zavádzajúci je do istej miery aj samotný názov – táto soľ totiž nepochádza priamo z Himalájí.