Prečo je feta fetou iba v Grécku? A čo kupujeme pod podobnými názvami?

Európska únia zapísala názov Feta ako chránené označenie pôvodu. Celá výroba, od získania mlieka po zrenie, preto musí prebiehať v určených gréckych regiónoch. Európska komisia zároveň stanovuje, že pravá feta vzniká z ovčieho mlieka alebo zo zmesi ovčieho a najviac 30 percent kozieho mlieka. Kravské mlieko do nej nepatrí.

Syr zreje v slanom náleve najmenej dva mesiace. Ovčie mlieko mu dáva plnšiu chuť a drobivejšiu štruktúru, kozie môže pridať ostrejší tón.

Podobne vyzerajúci syr vyrobený na Slovensku, v Dánsku alebo Nemecku sa nesmie v EÚ predávať ako feta. Výrobcovia používajú názvy biely syr v slanom náleve, šalátový syr či balkánsky syr. Často ide o výrobok z kravského mlieka, ktorý býva hladší, pružnejší a chuťovo miernejší.

Pravú fetu spoznáte podľa názvu „Feta“ a európskeho červeno-žltého loga chráneného označenia pôvodu. V zložení má byť ovčie mlieko, prípadne zmes s kozím.

Na cestách po Grécku sa oplatí rozlišovať medzi fetou a ďalšími miestnymi syrmi. Graviera, manouri či kefalotyri nie sú jej lepšie alebo horšie verzie, ale samostatné druhy s iným použitím. Názov feta nehovorí iba o chuti. Určuje pôvod, surovinu aj spôsob výroby.