Kde nájdete najsevernejší, najzápadnejší, najvýchodnejší aj najjužnejší pól Slovenska

Ak by ste to chceli zhrnuté v jednej vete, tak by sme napísali: Najzápadnejší bod Slovenska hľadajte pri Záhorskej Vsi, najjužnejší pri Patinciach, severný pól krajiny na Modralovej nad Oravskou Polhorou a východný na Kremenci v Poloninách. 

Zaujímavejšie než čísla v navigácii je však to, čo vás čaká, keď sa za nimi skutočne vyberiete.

Najzápadnejšia obec Slovenska leží len 17 kilometrov od Malaciek. Samotný krajný bod však nenájdete pri tabuli s názvom obce. Leží pri rieke Morava na hranici s Rakúskom, približne na 16°50′ východnej zemepisnej dĺžky. 

K rieke sa zo Záhorskej Vsi dostanete pešo alebo na bicykli. Popri rieke vedie Moravská cyklistická cesta a terén je prakticky rovný. Najlepší nápad je tak vydať sa na Záhorieza cykloturistikou a túto pikošku si z cestovateľských plánov odškrtnúť týmto spôsobom. 

Na opačnom konci republiky je situácia podobná. Najjužnejší bod Slovenska neleží priamo na súši, ale v Dunaji pri Patinciach. ÚGKK ho určuje na 47°43′52,3″ severnej šírky. Na slovenskom brehu ho pripomína červené označenie. 

Z Komárna je to do Patiniec približne 15 kilometrov, takže samotný geografický bod sa oplatí zaradiť do dlhšieho výletu popri Dunaji. Po hrádzi vedie EuroVelo 6 a v okolí sa dá pridať Komárno, rímsky kastel v Iži alebo parná prečerpávacia stanica Žitavská tôň z roku 1897. 

Zo všetkých štyroch kútov Slovenska patrí tento k najjednoduchšie dostupným. Netreba výstup ani celodennú túru - skôr dobre naplánovanú zastávku na trase pozdĺž Dunaja.

Najsevernejší bod Slovenska leží v katastri Oravskej Polhory na Modralovej, ktorú v mapách nájdete aj pod názvom Beskydok. Vrch dosahuje 1 168 metrov a leží priamo na slovensko-poľskej hranici. 

Východiskom je časť Píla v Oravskej Polhore. Je to výlet približne päť hodín; trasa vedie údolím Polhoranky a cez Jalovecké sedlo k hranici.  Na severe sa z geografickej kuriozity prvýkrát stáva riadny horský deň. Modralová síce nemá slávu neďalekej Babej hory, no má niečo, čo Babia hora nemá - ďalej na sever už na Slovensku nepôjdete.

Najdlhšiu cestu si pravdepodobne necháte na východ. Kremenec leží nad Novou Sedlicou v Národnom parku Poloniny a na jednom mieste sa tu stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Trojmedzie označuje kamenný hraničný stĺp. Jeho súradnice sa prakticky zhodujú s oficiálne evidovaným najvýchodnejším bodom Slovenska. 

Z Novej Sedlice vedie ku Kremencu červená značka cez územie Stužice. Ide o približne sedemhodinový okruh s prevýšením 798 metrov. Parkovať sa dá v Novej Sedlici, ktorá je prirodzeným východiskom do tejto časti Polonín. 

Kremenec je zo štvorice najvzdialenejší aj pocitovo. Cesta autom končí v Novej Sedlici a ďalej pokračujete po vlastných. 

Štyri krajné body ukazujú Slovensko lepšie než jedna mapa: Morava na západe, Dunaj na juhu, oravský hrebeň na severe a bukové lesy Polonín na východe. Ak by ste ich chceli navštíviť všetky, za víkend to asi nedáte. Ale je to celkom dobrý plán na štyri rozdielne cesty po krajine.