Máte šancu prežiť jadrovú vojnu?

Počas studenej vojny vyrástli po celej Európe desiatky podzemných úkrytov, pripravených čeliť hrozbe jadrovej katastrofy.

Po páde Berlínskeho múru však väčšina z nich stratila svoj význam – boli uzavreté, zmenené na múzeá alebo ponechané napospas chátraniu. Podľa údajov výskumnej skupiny Subterranea Britannica sa vo Veľkej Británii kedysi v pohotovosti nachádzalo viac než 280 jadrových bunkrov, no dnes sa ich zachovalo len niekoľko. Väčšina z nich je v takom stave, že ich už nie je možné obnoviť do pôvodnej funkčnosti. Navyše, plány z obdobia studenej vojny by dnes nedokázali poskytnúť dostatočnú ochranu pred modernými jadrovými zbraňami. Výskumníčka bunkrov Simona Bravaglieri sa domnieva, že staré úkryty by mohli ešte poslúžiť v prípade prírodných katastrof či klimatických kríz, no na vojenské účely by dnes boli už len obmedzene využiteľné.

Podľa portálu Euronews viedla vojna na Ukrajine k výraznému nárastu záujmu o súkromné bunkre. Ide však o investíciu, ktorú si nemôže dovoliť každý. Základné modely s rozlohou do 10 m² stoja od 3 000 do 5 000 eur za meter štvorcový, pričom výrobcovia sľubujú ochranu pred jadrovými, biologickými aj chemickými útokmi.

Ak však túžite po väčšom pohodlí, cena rýchlo stúpa. V Taliansku napríklad spoločnosť Il Mio Bunker ponúka 140-metrový úkryt s televíziou a kompletným komfortom za 1 milión eur. V Spojenom kráľovstve začínajú ceny prefabrikovaných samonosných bunkerov od spoločnosti Burrowed LTD, dlhých až 16 metrov, na sume 181 000 eur.

V Nemecku predáva firma BunkerBauer úkryt s rozlohou 9,6 m² za 79 000 eur, zatiaľ čo vo Švédsku si možno postaviť bunker pre šesť osôb s rozlohou 54 m² približne za 170 000 eur.

Zo všetkých európskych krajín má najhustejšiu sieť jadrových úkrytov Švajčiarsko. Nie je to náhoda – švajčiarska legislatíva totiž už približne 60 rokov garantuje každému občanovi právo na prístup k ochrannému úkrytu. Odvtedy bolo v krajine vybudovaných viac než 9 000 verejných a približne 360 000 súkromných bunkrov, s celkovou kapacitou pre približne 9,3 milióna ľudí. Jednotlivé objekty majú rôznu veľkosť – od úkrytov pre 200 osôb až po veľkokapacitné priestory pre 5 000 ľudí.

Okrem Švajčiarska venuje jadrovej pripravenosti mimoriadnu pozornosť aj Švédsko. V krajine sa nachádza približne 64 000 úkrytov, ktoré by v prípade núdze dokázali ochrániť až 7 miliónov obyvateľov. Najväčší z nich, úkryt Klara v Štokholme, má kapacitu pre 8 000 ľudí.

Veľkú sieť ochranných úkrytov má aj Fínsko, kde bolo podľa údajov z roku 2022 – teda ešte pred vstupom do NATO – evidovaných 50 500 jadrových bunkrov. Až 85 % z nich je v súkromnom vlastníctve, čo odráža dlhodobú tradíciu civilnej ochrany v krajine.