Kde sú vzpínajúce sa kone? Ferrari predstavilo svoj elektrický model Luce

Maranello odhalilo svoju elektrickú budúcnosť. Model Luce síce prináša na papier dychberúce technické špecifikácie, no pri pohľade naň sa neubránite pocitu, že legendárny vzpínajúci sa kôň stratil niečo zo svojej nespútanej duše.

Ferrari spravilo bezprecedentný krok – vývoj dizajnu nezverilo len svojmu tímu pod vedením Flavia Manzoniho, ale prizvalo si kreatívny kolektív LoveFrom, za ktorým nestojí nik iný ako Sir Jony Ive, dizajnérsky otec iPhonu. Výsledok? Extrémne čisté, uhladené línie a kabína, ktorá pripomína sklenenú bublinu.

Je to vôbec prvé Ferrari so štyrmi dverami a piatimi miestami na sedenie. Už len táto definícia naznačuje, že Luce mieri skôr na solventných oteckov na ceste do privátnej školy než na okruhových nadšencov. Extrémne proporcie s gigantickými kolesami (23-palcové vpredu a 24-palcové vzadu) pôsobia síce futuristicky, no vizuálne auto ťahajú skôr k luxusným crossoverom. Kde je tá dravosť a agresivita, ktorou Ferrari vždy pútalo pozornosť?

Z inžinierskeho hľadiska je Luce nepochybne majstrovským dielom. Štvorica elektromotorov a 800 V prinášajú dynamiku na hraniciach fyziky, no táto fyzika má aj svoju odvrátenú tvár.

• Maximálny výkon: 1 050 koní (772 kW)
• Zrýchlenie 0-100 km/h: 2,5 sekundy
• Kapacita batérie: 122 kWh
• Dojazd: 530 km
• Pohotovostná hmotnosť: 2 260 kg

Práve posledný údaj je pre tak trochu ranou pod pás. S hmotnosťou vysoko presahujúcou 2,2 tony je Luce ťažkotonážnym obrom. Inžinieri sa síce snažia maskovať túto masu pomocou sofistikovaného systému vektorovania krútiaceho momentu a aktívneho podvozku, no fyziku neoklamete. Agilita typická pre ľahké modely z Maranella tu musela ustúpiť obrovskej batérii integrovanej v podlahe.

Najväčšou výzvou pri elektrickom Ferrari bol pochopiteľne zvuk. Bez revu atmosférického dvanásťvalca alebo dunenia V8 prichádza značka o svoj hlavný zmyslový vnem. Ferrari odmietlo umelé reproduktorové zvuky z počítačovej hry a namiesto toho prišlo s "autentickým" riešením: akcelerometrom na zadnej náprave.

Tento senzor sníma mechanické vibrácie elektromotorov a prevodov a následne ich zosilňuje do kabíny na princípe podobnom elektrickej gitare. Je to nepochybne fascinujúci inžiniersky trik, ale nalejme si čistého vína – vo výsledku je to stále len zosilnené kňučanie elektromotorov a ozubených kolies, ktoré sa tvári, že má dušu. V režime "Range" dokonca auto úplne stíchne, čo je pri Ferrari vlastnosť, na ktorú si budeme musieť dlho zvykať.

Vnútri je Luce skôr laboratóriom displejov než kokpitom pretekárskeho auta. Samsung dodal špičkové OLED panely a Corning vyrobil špeciálne sklo, z ktorého je dokonca vyrobený aj samotný kľúč od auta (využívajúci E-ink technológiu). Tradičný stredový tunel zmizol. Namiesto surovej mechaniky tu vládne recyklovaný hliník, dotykové plochy a softvér, ktorý prepočítava dáta 200-krát za sekundu.

Ferrari Luce nie je zlé auto. Naopak, technologicky patrí k tomu najpokročilejšiemu, čo momentálne na štyroch kolesách existuje. Problémom však zostáva, čo toto auto reprezentuje. Svojou uhladenosťou, zameraním na priestor pre pasažierov a tichým chodom pripomína skôr dokonalý prepravný modul zo sci-fi filmu než beštiu, ktorá vás má pri stlačení plynu vydesiť a zároveň nadchnúť.

Luce otvorilo novú kapitolu. Bude sa výborne predávať a nepochybne zaujme novú, technologicky orientovanú klientelu. My, ktorí sme vyrastali s plagátmi F40 nad posteľou, sa však musíme pýtať: Je toto skutočne to svetlo (Luce), za ktorým chceme ísť?