Najvyššia priehrada v Amerike nie je betónová, ale zo zeme a kameňa. Ak by sa pretrhla, následky by boli katastrofálne Najvyššia priehrada v Amerike nie je betónová, ale zo zeme a kameňa. Ak by sa pretrhla, následky by boli katastrofálne
Prieharad Oroville
Foto: California Department of Water Resources / Wikimedia Commons

2026-09-13

  • Drive
  • Tech
  • Najvyššia priehrada v Amerike nie je betónová, ale zo zeme a kameňa. Ak by sa pretrhla, následky by boli katastrofálne

Najvyššia priehrada v Amerike nie je betónová, ale zo zeme a kameňa. Ak by sa pretrhla, následky by boli katastrofálne

Za najvyššou priehradou v Spojených štátoch sa rozprestiera jedna z najdôležitejších vodných nádrží v Kalifornii. Hoci priehrada Oroville v súčasnosti funguje bezpečne, jej úplné pretrhnutie by mohlo zaplaviť celé obce aj rozsiahle poľnohospodárske oblasti a vystaviť veľké množstvo ľudí bezprostrednému ohrozeniu.

Najvyššia priehrada v Spojených štátoch sa nachádza na severe Kalifornie, približne 240 kilometrov od San Francisca. Priehrada Oroville, vybudovaná v 60. rokoch 20. storočia, dosahuje výšku takmer 235 metrov. Jazero Oroville, ktoré vzniklo za jej hrádzou, patrí medzi kľúčové zásobárne vody v rámci kalifornského systému State Water Project.

Nádrž má celkovú kapacitu približne 4,3 miliardy kubických metrov vody. Celý systém State Water Project zabezpečuje dodávky vody pre približne 27 miliónov obyvateľov Kalifornie a zároveň zohráva významnú úlohu pri zavlažovaní rozsiahlych poľnohospodárskych oblastí. Na úpätí priehrady sa nachádza aj vodná elektráreň Edward Hyatt, ktorá využíva vodu z nádrže na výrobu elektrickej energie.

Samotná konštrukcia priehrady Oroville sa pritom líši od predstavy, ktorú si mnohí ľudia spájajú s takouto monumentálnou stavbou. Nejde o masívnu betónovú priehradu, ale o zemno-kamennú hrádzu.

Pri tomto type priehrady je mimoriadne dôležité zabrániť nekontrolovanému pretekaniu vody cez jej teleso alebo vrchol. Silný prúd vody by totiž mohol spôsobiť eróziu a postupne narušiť stabilitu hrádze. Prebytočná voda sa preto odvádza cez osobitne navrhnutý prepadový a odtokový systém, ktorý má priehradu chrániť pred poškodením pri vysokých stavoch vody.

Image
Priehrada Oroville, Spojené štáty
Foto: BEST-BACKGROUNDS, shutterstock
Ako ďaleko by sa dostala povodňová vlna, keby sa priehrada pretrhla?

Úplné pretrhnutie priehrady by predstavovalo extrémny scenár, jeho následky by však mohli byť mimoriadne vážne. Voda náhle uvoľnená z nádrže by najskôr ohrozila mesto Oroville a obce ležiace nižšie po prúde rieky Feather. Povodňová vlna by sa následne šírila ďalej na juh pozdĺž riečneho koryta.

Podobne ako pri nedávnej ničivej povodni v Nepále by aj v tomto prípade smer valiacej sa vody určovala riečna dolina, hoci príčiny oboch udalostí by boli úplne odlišné. Voda z jazera Oroville by pokračovala po rieke Feather, ktorá sa napokon vlieva do rieky Sacramento.

Ide o mimoriadne citlivú oblasť, keďže údolie rieky Sacramento patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske regióny Kalifornie. Rozsiahla povodeň by mohla zaplaviť polia a ovocné sady a pokryť ich nánosmi bahna a sedimentov, čo by spôsobilo vážne škody na úrode aj poľnohospodárskej pôde.

Dôsledky by však ďaleko presiahli samotné zaplavené územia. Mohutná povodňová vlna by mohla poškodiť cesty, mosty, železničné trate aj elektrické siete, pričom v obciach ležiacich pozdĺž rieky Feather by si situácia mohla vyžiadať rozsiahlu evakuáciu obyvateľov.

Úplné pretrhnutie priehrady by tak okrem ničivých záplav mohlo vážne narušiť dopravu, dodávky elektrickej energie aj hospodárske fungovanie celého regiónu. Najvážnejším dôsledkom by však bolo bezprostredné ohrozenie života veľkého počtu ľudí.

Image
Núdzový výpust priehrady Oroville počas krízy v roku 2017, Spojené štáty
Foto: William Croyle, California Department of Water Resources / Wikimedia Commons
V roku 2017 už priehrada čelila vážnej krízovej situácii

Prečo má bezpečnostné plánovanie v Oroville taký veľký význam, jasne ukázali udalosti z roku 2017. Počas mimoriadne daždivej zimy došlo k vážnemu poškodeniu betónového kanála hlavného prepadu, zatiaľ čo do nádrže prúdilo obrovské množstvo vody. Keď hladina začala rýchlo stúpať, bolo napokon potrebné použiť aj núdzový prepad, a to po prvýkrát v histórii priehrady Oroville.

Voda pretekajúca cez núdzový prepad spôsobila výraznú eróziu svahu pod ním a vzniklo riziko, že voda naruší alebo podkope jeho betónový okraj. Dôležité však je, že samotná priehrada Oroville v tom čase nebola bezprostredne ohrozená zrútením. Úrady sa obávali predovšetkým toho, že poškodenie núdzového prepadu by mohlo viesť k nekontrolovanému uvoľneniu veľkého množstva vody.

V dôsledku tejto situácie bolo z oblastí ležiacich nižšie po prúde rieky Feather evakuovaných približne 188-tisíc ľudí. Zároveň sa výrazne zvýšilo vypúšťanie vody cez poškodený hlavný prepad, vďaka čomu sa podarilo znížiť hladinu nádrže pod úroveň núdzového prepadu. Najhorší scenár sa tak napokon nenaplnil.

Po incidente v roku 2017 prešlo hlavné vypúšťacie zariadenie kompletnou prestavbou a výrazne sa posilnilo aj okolie núdzového prepadu. Systém dnes funguje podľa stanovených parametrov a priehrada Oroville spolu so súvisiacimi zariadeniami podlieha pravidelným kontrolám.

Úplné pretrhnutie priehrady však naďalej patrí medzi extrémne scenáre, na ktoré sa musia príslušné orgány vopred pripraviť. V Kalifornii preto vznikla osobitná mapa potenciálne zaplavených oblastí, ktorá modeluje následky úplného pretrhnutia priehrady Oroville. Dotknuté okresy zároveň pripravujú evakuačné plány a vyznačujú únikové trasy pre prípad mimoriadnej udalosti.

(Zdroj obrázkov: Wikimedia Commons)

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach, aby vám neunikol ten najaktuálnejší obsah: pod názvom Drive Slovensko sme aj na TikToku , Instagrame , YouTube a Facebooku !