Najtajomnejšie letisko v Európe obklopujú mínové polia

Ak vás fascinuje temná turistika alebo opustené vojenské objekty, s veľkou pravdepodobnosťou ste už počuli o leteckej základni Željava. Tento bývalý vojenský komplex na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny nemá oficiálny vstup, otváracie hodiny ani pokladňu. Práve preto patrí medzi najzaujímavejšie miesta pre dobrodružne založených cestovateľov.

Dnes sa po jeho vzletových a pristávacích dráhach môžete previezť autom a pešo preskúmať aj niektoré časti rozsiahleho systému podzemných tunelov, ktoré vedú hlboko do vnútra hory.

Željava, v historických prameňoch označovaná aj krycími názvami Objekt 505 alebo Klek, bola najväčším podzemným vojenským letiskom v bývalej Juhoslávii. Zároveň je považovaná za jeden z najnákladnejších obranných projektov v Európe. Jej výstavba prebiehala v prísnom utajení v rokoch 1948 až 1968 a podľa odhadov si vyžiadala približne šesť miliárd dolárov.

Projekt vznikol na príkaz Josipa Broza Tita počas vrcholiacej studenej vojny. Jeho cieľom bolo vybudovať základňu schopnú odolať prípadnému jadrovému útoku alebo invázii zo strany západného bloku či Sovietskeho zväzu.

Základňu vybudovali vo vnútri hory Plješevica, ktorej skalný masív slúžil ako prirodzený ochranný štít. Podzemnú časť tvoril približne 3,5 kilometra dlhý systém tunelov usporiadaných do polkruhu. Chodby boli navrhnuté tak, aby sa v nich mohli pohybovať aj stíhačky – boli široké približne 16 metrov a miestami dosahovali výšku až 12 metrov.

Vstupy chránili 100-tonové výbuchuvzdorné železobetónové brány. Celý komplex bol navrhnutý tak, aby odolal aj 20-kilotonovému jadrovému výbuchu, teda explózii s približne rovnakou silou, akú mala atómová bomba zhodená na Nagasaki.

Bunker fungoval ako skutočné podzemné mesto. Mal vlastné zásobovanie vodou, generátory, systémy na filtrovanie vzduchu aj kasárne, vďaka čomu v ňom mohlo v úplnej izolácii prežiť až 1 000 ľudí počas 30 dní.

Komplex bol zároveň navrhnutý tak, aby dokázal ukryť dve kompletné letky stíhačiek MiG-21, teda približne 60 lietadiel.

Leteckú základňu Željava napokon nezničil nepriateľský útok. Počas rozpadu Juhoslávie v máji 1992 sa ustupujúca Juhoslovanská ľudová armáda spolu so srbskými jednotkami obávala, že strategicky dôležitý objekt padne do rúk chorvátskych alebo bosniackych síl. Do tunelov preto umiestnili 56 ton výbušnín a celý komplex vyhodili do vzduchu.

Detonácia bola taká silná, že ju bolo cítiť aj v neďalekom Bihači. Na viacerých miestach sa zrútili tunely, výbuchuvzdorné brány boli zničené a jedovatý dym sa vo vnútri hory držal ešte niekoľko dní.

Areál sa nachádza v Chorvátsku, približne 10 až 15 minút jazdy od Plitvických jazier, a je voľne prístupný. Návštevníci by však mali byť mimoriadne opatrní.

Keďže letecká základňa leží na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, v jej okolí sa stále môžu nachádzať mínové polia z obdobia juhoslovanských vojen v 90. rokoch. Odborníci preto dôrazne odporúčajú neopúšťať betónové vzletové dráhy ani vyznačené trasy, pretože by to mohlo byť životu nebezpečné.

V podzemných tuneloch navyše panuje úplná tma. Ich konštrukcia je miestami poškodená a pohyb sťažujú aj jedovatý prach, kovový odpad či hlboké jamy. Podľa portálu Express, ktorý toto miesto predstavil, je návšteva pri dodržaní primeranej opatrnosti zvyčajne bezpečná, no rozhodne sa oplatí vziať si so sebou výkonnú baterku.

Keďže sa komplex nachádza na jednej z vonkajších hraníc Európskej únie, v jeho okolí pravidelne hliadkujú chorvátski aj bosnianski pohraničníci. Preto je vhodné mať pri sebe cestovný pas alebo občiansky preukaz a dávať pozor, aby ste v lesoch či na neoznačených cestách nechtiac neprekročili hranicu s Bosnou a Hercegovinou, pretože by to mohlo byť považované za nelegálne prekročenie štátnej hranice.