Za dúhovými horami sa ukrýva fascinujúci geologický úkaz, ktorý vás prekvapí

Ako už napovedá samotný názov, Dúhové hory v severozápadnej Číne sú známe svojou úchvatnou farebnosťou a nezameniteľným vzhľadom. Tieto spektakulárne geologické útvary sa nachádzajú na severnom úpätí pohoria Čchi-lien (Qilian), ktoré dosahuje výšku viac než 3000 metrov nad morom.

Podľa údajov z NASA Earth Observation Center sa tieto vrstvy vynorili na povrch približne pred 50 miliónmi rokov – v období, keď v dôsledku tektonických zrážok vznikali Himaláje.

Pôvodne rovinnú krajinu v tejto oblasti pravdepodobne zvrásnila kolízia indickej a eurázijskej tektonickej platne, ktorá viedla k vytvoreniu dnešného členitého reliéfu. Podľa výskumu americkej geologickej služby (USGS) mohol byť dôvodom fakt, že obe platne mali podobnú hustotu – žiadna sa teda neponorila pod druhú, ale namiesto toho sa zdvihli smerom nahor, čím vznikli masívne vrásy a pohoria.

Dúhové hory sú tvorené predovšetkým pieskovcom a ílovcom – sedimentárnymi horninami, ktoré vznikajú dlhodobým stláčaním a spevňovaním vrstiev piesku a ílu.

Ich pestrofarebné vrstvenie je výsledkom prítomnosti rôznych minerálov a stopových prvkov v horninách. Každá vrstva má odlišné chemické zloženie, čo určuje jej špecifickú farbu.

• Tmavočervené pruhy sú bohaté na oxidy železa,

• žlté vrstvy obsahujú väčšie množstvo sírnika železa,

• zelené odtiene zasa naznačujú prítomnosť chloritu a železitého silikátu.

Železo a ďalšie minerálne látky sa postupne hromadili v horninách, zatiaľ čo zrnká piesku a bahna sa pod tlakom čoraz viac spevňovali. V póroch medzi nimi sa usadzovala pôdna voda, ktorá obklopovala každé zrnko a ďalej napomáhala ich spojeniu.

Zaujímavé je, že šikmé farebné pásy, ktoré dnes vidíme na svahoch Dúhových hôr, pôvodne tvorili vodorovné vrstvy sedimentov. Tie by zostali navždy ukryté pod povrchom, keby nedošlo ku kolízii indickej a eurázijskej tektonickej dosky.

Následný tektonický pohyb pôdy spôsobil nadvihnutie a zvrásnenie vrstiev, pričom ich odkryla dlhodobá erózia, ktorá odstránila horné sedimenty a odhalila dnešnú úchvatnú farebnú paletu.

Montaña de Siete Colores, známa aj ako Sedemfarebná hora, sa nachádza v peruánskych Andách, konkrétne v regióne Cuzco, vo výške viac ako 5000 metrov nad morom.

V posledných rokoch sa táto lokalita stala mimoriadne populárnou na sociálnych sieťach, a to najmä vďaka svojej úchvatnej farebnej palete, ktorú vytvárajú vrstvy minerálov usadené počas miliónov rokov. Ich farby sa naplno odhalili až po ústupe a roztopení snehu, ktorý ich dlhé stáročia zakrýval.

• Červené odtiene vznikli pôsobením hrdze (oxidovaného železa),

• žlté vrstvy sú bohaté na sulfid železa,

• fialové tóny tvoria goethit alebo oxidovaný limonit,

• a zelené pásy obsahujú chloritové minerály.

(LiveScience)