Bieszczadská lesná železnica: výlet, pri ktorom úzkokoľajkou zmiznete hlboko do lesa (video)

Stačí prejsť hranicu za Medzilaborcami pri Palote, pokračovať smerom na Cisnu a o chvíľu sa ocitnete pri stanici, ktorá pôsobí, akoby ju niekto zabudol v lese. Z Majdanu vyráža Bieszczadská lesná železnica - úzkokoľajka, ktorá kedysi vozila drevo a dnes vás odvezie hlboko do poľských Bieszczad. Bez túry, bez naháňania pamiatok a bez zložitého programu.

Niektoré výlety fungujú práve preto, že od nich nič veľké nečakáte. Zaparkujete pri malej stanici Majdan, kúpite si lístok a nastúpite do vozňa. O pár minút zmiznú domy, cesta aj bežný ruch a zostane len úzka trať medzi stromami.

Vlak sa pohybuje pomaly. Tak pomaly, že stíhate sledovať les tesne pri koľajniciach, malé mosty aj údolie, ktorým sa trať kľukatí. Nikam sa neponáhľa a po chvíli zistíte, že ani vy nemusíte.

Najobľúbenejšia trasa vedie z Majdanu do Balnice. Jedným smerom má deväť kilometrov a celý výlet tam a späť trvá približne dve hodiny vrátane prestávky na konečnej.

Balnica nie je miesto, kam by ste si pri bežnom výlete naplánovali cestu autom. Práve v tom je jej čaro. Leží hlboko v lese, neďaleko slovenskej hranice, a vlak je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako sa sem dostať.

Na konečnej vystúpite, prejdete sa po okolí, dáte si krátku prestávku a potom sa tou istou traťou vrátite späť. Program je jednoduchý, no netreba k nemu nič pridávať. Bieszczady tu fungujú samy.

Zo Slovenska dáva najväčší zmysel cesta cez Medzilaborce a hraničný priechod Palota - Radoszyce. Za hranicou pokračujete smerom na Cisnu. Stanica Majdan leží ešte pred samotnou obcou, takže nemusíte blúdiť po centre ani riešiť ďalší presun.

Pri stanici necháte auto a od tej chvíle máte na dve hodiny pokoj od šoférovania.

Práve to robí z Bieszczadskej lesnej železnice dobrý tip na jednodňový výlet. Nemusíte riešiť náročnú turistiku, mapy ani to, či stihnete päť miest za jeden deň. Vlak je hlavný program.

A keď sa vrátite späť do Majdanu, stále vám zostane čas zastaviť sa v Cisnej na jedlo (ako napríklad obrovskú palacinku) alebo pokračovať ešte kúsok ďalej do Bieszczad.

Trať vedie takmer celý čas medzi stromami, preto má výlet najväčšie čaro koncom leta a na jeseň. Ráno bývajú údolia chladnejšie, nad lesom sa drží hmla a farby sa menia každým týždňom.

Netreba však čakať idylickú panoramatickú železnicu s luxusnými vozňami. Toto je jednoduchá úzkokoľajka, ktorá si stále zachovala trochu pracovného charakteru. Práve preto pôsobí prirodzene.

Bieszczadská železnica vznikla na konci 19. storočia najmä kvôli preprave dreva. Koľaje viedli do miest, kam sa inak dostávalo len ťažko, a dnes presne tá istá vlastnosť funguje v prospech návštevníkov.

Vlaky nejazdia počas celého roka v rovnakom režime. Najviac spojov býva v lete, na jar a na jeseň je prevádzka obmedzenejšia. Vybrané jazdy bývajú vedené aj parným rušňom.

Ak sa sem chystáte najmä kvôli konkrétnemu spoju, cestovný poriadok si preto pozrite ešte pred odchodom. To isté platí cez víkendy, keď býva o jazdy väčší záujem.

Na samotný výlet vám však netreba veľa. Pohodlné oblečenie, niečo na pitie a dve hodiny času.

Bieszczadská lesná železnica nje o pohode. Sadnete si, necháte vlak pomaly vojsť do lesa a na chvíľu prestanete riešiť, kam treba ísť ďalej.

A práve preto sa sem oplatí vyraziť.