Sacherova torta a jej tajomstvo: z nenápadného receptu svetová legenda

Pôvod tohto dezertu sa spája s menom 16-ročného učňa Franza Sachera, ktorý v roku 1832 dostal mimoriadne náročnú úlohu – pripraviť výnimočný dezert pre hostí kniežaťa Klemensa von Metternicha.

Podľa známeho príbehu mladý Sacher vytvoril čokoládovú tortu, ktorú doplnil marhuľovým džemom a čokoládovou polevou a tak vznikla dnes slávna Sacherova torta. Niektoré zdroje však naznačujú, že jej skutočný pôvod môže byť zložitejší. Táto verzia sa totiž rozšírila najmä vďaka Sacherovmu synovi Eduardovi a nie všetky detaily jej vzniku sa dajú spoľahlivo doložiť.

Isté je, že tento dezert bol známy už v druhej polovici 19. storočia. Napríklad v kuchárskej knihe z roku 1897 sa objavuje prekvapivo jednoduchý recept, ktorý neobsahuje prášok do pečiva. Vďaka tomu je cesto hustejšie a kompaktnejšie než v moderných verziách. Charakteristickú chuť mu dodáva kombinácia čokolády a marhuľového džemu, ktorá ho definuje dodnes.

Sacherova torta sa skutočne preslávila až v čase, keď Eduard Sacher otvoril vlastnú kaviareň a neskôr aj legendárny Hotel Sacher, ktorý sa rýchlo stal centrom viedenského spoločenského života. Ako uvádza portál hamuesgyemant.hu, dezert si obľúbili najmä návštevníci opery.

Na začiatku 20. storočia vypukol medzi rodinou Sacherovcov a cukrárňou Demel dlhoročný spor o používanie názvu „originálna Sacherova torta“. Sacherovci sa pre finančné problémy istý čas vzdali práva na jeho používanie, ktoré následne získala cukráreň Demel. Neskôr však hotel prešiel do nových rúk a dezert sa začal opäť predávať aj tam. Spor sa napokon dostal až pred najvyšší súd vo Viedni a po rokoch právnych ťahaníc bolo právo používať názov „Original Sacher-Torte“ priznané hotelu Sacher, zatiaľ čo Demel môže svoju verziu ponúkať pod názvom „Eduard Sacher-Torte“.

Hotel Sacher dodnes pripravuje ročne niekoľko stotisíc tort, pričom veľká časť z nich smeruje na export do zahraničia. Klasické servírovanie zahŕňa nesladenú šľahačku a šálku kávy, ktorá vyvažuje hutnú, intenzívnu čokoládovú chuť dezertu. Aj dnes existujú medzi jednotlivými receptami drobné rozdiely – napríklad v spôsobe vrstvenia marhuľového džemu, konzistencii polevy či pomere použitej čokolády.