Z nepodarku na výslnie: Príbeh valašských frgálov

Prvá zachovaná písomná zmienka o frgáloch siaha do roku 1826. Frgále sa piekli pri výnimočných sviatkoch, akými boli Vianoce, Veľká noc, počas osláv, svadieb či krstín. V bohatších rodinách to bol aj bežný nedeľný koláč. Svojou jedinečnosťou získali valašské frgále v roku 2013 ochrannú známku EÚ. Valašské frgále však musia byť vyrobené presným postupom, v presných veľkostiach a len v regióne, ktorý približne vymedzujú mestá Nový Jičín, Zlín a slovenská hranica.

Ten správny valašský frgál má 30 cm okrúhly priemer, váži 600 g a je z trikrát kysnutého cesta. To je tenké v strede a po okrajoch má maximálne 1 cm. Má len jednu náplň, ktorá musí byť dvakrát viac hrubá než podkladové cesto, aby frgál nebol suchý. Na vrch patrí sladká maslová posýpka. Kraje sú potreté maslom.

V minulosti boli frgále plnené aj kyslou kapustou či repou, no do dnešných čias prežili takmer výhradne sladké varianty. Tradičnou náplňou boli na Valašsku hrušky, ktorých bol v okolí dostatok. Frgále však môžete ochutnať s čučoriedkovou, tvarohovou či makovou náplňou. Zriedkavejšie sú jahodové či marhuľové náplne.

Ak si chcete dopriať pôvodnú chuť frgálov, siahnite po hruškových. Netradičnú chuť im dodáva badián. Pri výrobe plnky sa sušené celé hrušky namočia, následne sa s korením varia, pomelú, dochutia sa vanilkovým cukrom a citrónom. A hoci sa pravý valašský frgál vyrába len s jednou plnkou, vy si ich pri kúpe môžete nechať namiešať niekoľko.