Endicott Arm a Glacier Bay: dni, keď sa vám z balkóna výletnej lode nebude chcieť odísť

Endicott Arm leží približne 80 kilometrov juhovýchodne od Juneau a spolu so susedným Tracy Armom patrí do chránenej oblasti Tracy Arm-Fords Terror Wilderness. Úzky fjord vyhĺbil ľadovec medzi strmými stenami pobrežných hôr. Na jeho konci sa nachádza prílivový ľadovec Dawes, ktorého čelo siaha až k morskej vode.

Plavba sa začína medzi zelenými svahmi Tongasského národného lesa. Ide o najväčší národný les v Spojených štátoch, ktorý pokrýva väčšinu juhovýchodnej Aljašky a je väčši než celé Belgicko. Hoci sa označuje za dažďový les mierneho pásma, viac než polovicu jeho rozlohy tvorí voda, ľad, skaly a podmáčaná tundra.

Glacier Bay National Park and Preserve zaberá približne štvrtinu Slovenska - asi 13-tisíc štvorcových kilometrov. Zahŕňa hlboké fjordy, pobrežný dažďový les, divoké pobrežie a jedny z najvyšších pobrežných hôr sveta. Väčšina návštevníkov park sleduje z paluby lode a na pevninu vôbec nevystúpi. Na výletné lode počas plavby nastupujú strážcovia National Park Service, ktorí vysvetľujú vývoj ľadovcov a upozorňujú na zvieratá pri pobreží.

V parku sa nachádza viac než tisíc ľadovcov, hoci iba niekoľko z nich siaha priamo k moru. Nad zálivom sa zdvíha Fairweather Range s viacerými vrcholmi vyššími než 3 000 metrov. Mount Fairweather dosahuje 4 663 metrov a vyrastá takmer priamo od oceánu, preto okolité hory pôsobia vyššie než vnútrozemské masívy s podobnou nadmorskou výškou.

Pre človeka zo Slovenska je najbližším porovnaním pohľad na Vysoké Tatry. Rozdiel je v mierke a priestore. Hrebene pokračujú desiatky kilometrov, medzi nimi ležia ľadovce a fjordy a celé pohorie sledujete z úrovne mora. Je to, akoby sa tatranské štíty rozšírili do všetkých smerov a spadli priamo do vody.

Krajina sa smerom do fjordu mení. Husté ihličnaté lesy ustupujú strmším skalným stenám, cez ktoré padajú desiatky úzkych vodopádov. Na svahoch vidno svetlé jazvy po zosuvoch pôdy a lavínach. Niektoré hrebene sú zelené až po vrchol, iné zostávajú kamenisté a pokryté snehom aj na prelome júla a augusta.

Čím bližšie je loď k ľadovcu Dawes, tým viac ľadu pláva na hladine. Najskôr ide o malé biele úlomky, neskôr o väčšie kryhy s modrými hranami. Množstvo ľadu, počasie a bezpečná vzdialenosť rozhodujú o tom, ako blízko sa veľká loď dostane.

Veľká výletná loď nemôže pristáť pri ľadovci ani sa k nemu priblížiť bez obmedzenia. Kapitán ju zastaví v bezpečnej vzdialenosti a pomaly otáča, aby sa k čelu ľadovca dostala postupne pravá aj ľavá strana. Konkrétny postup závisí od lode, počasia a ľadu, no otáčanie pri hlavných ľadovcoch je na aljašských plavbách bežnou praxou. A nerobí tak každá loď. Napríklad k ľadovcu Margerie Glacier majú povolené prísť denne len dve veľké výletné lode - tak pozor pri výbere lodnej spoločnosti a plavby. 

Z verejných palúb získate širší rozhľad a môžete prechádzať zo strany na stranu. Balkón však prináša niečo iné: výhľad máte okamžite a bez davu pri zábradlí. Pri pomalej plavbe fjordom sa oplatí vyjsť von hneď ráno, zabaliť sa do deky a zostať.

Tri hodiny na balkóne prejdú bez toho, aby ste si ich všimli. Scenéria sa mení každých niekoľko minút a človek stále čaká, čo sa objaví za ďalším výbežkom. Raz je to ľadovec, potom vodopád, tmavá silueta zvieraťa alebo horský svah, ktorý sa na chvíľu vynorí z oblakov.

Ľadovce majú na fotografiách hladké biele alebo modré steny, realita je pestrejšia. Na povrchu často nesú kamene, prach a tmavé pásy sutiny, ktoré počas pohybu zoškrabali zo svahov. Špinavá farba preto nemusí znamenať znečistenie. Je dôkazom toho, že ľadovec funguje ako pomaly tečúci pás, ktorý drví skalu a prenáša ju údolím.

Modré časti vznikajú v staršom a hustejšom ľade. Tlak vytlačil vzduchové bubliny a ľad pohlcuje väčšinu farebného spektra, zatiaľ čo modré svetlo sa vracia k pozorovateľovi. Najvýraznejšie bývajú čerstvo odlomené steny a hlboké trhliny. Za oblačného počasia môže byť modrá farba dokonca sýtejšia než na priamom slnku.

Ústup ľadovcov sa tu nedá prehliadnuť. Glacier Bay označuje National Park Service za miesto jedného z najdramatickejších zdokumentovaných veľkoplošných ústupov ľadu na svete. Ešte okolo roku 1750 vypĺňal veľký ľadovec takmer celý dnešný záliv. Odvtedy ustúpil o 100 kilometrov a odkryl nové fjordy, pobrežie aj priestor, ktorý postupne obsadili rastliny a zvieratá.

Počas našej plavby sa pri pobreží objavila medvedica s dvomi mláďatami. Z veľkej lode vyzerali najskôr ako tri pohybujúce sa tmavé body, až ďalekohľad ukázal, čo sledujeme. Medvede sa v Glacier Bay často pohybujú po plážach a lúkach pri odlive, kde hľadajú potravu. Práve pobrežie a otvorené zelené plochy sa preto oplatí kontrolovať systematicky, nie až po hlásení z reproduktorov.

Na vode sme videli morské vydry, ktoré plávajú na chrbte, skupiny delfínov aj tulene odpočívajúce na plávajúcom ľade. Kryhy pri ľadovcoch poskytujú tuleňom miesto na oddych a na jar aj na rodenie mláďat. Nad loďou a pri pobreží sa objavovali orliaky bielohlavé, ktoré sa dajú spoznať podľa bielej hlavy a chvosta.

Z paluby sa preto pozeráte striedavo do troch smerov. Na hladine hľadáte plutvy a vydry, na kusoch ľadu tulene a na pobreží medvede či orliaky. Medzitým treba zdvihnúť hlavu k horám, pretože práve tam sa medzi oblakmi na niekoľko minút môže ukázať zasnežený vrchol.

Juhovýchodná Aljaška patrí k daždivým oblastiam. Počasie sa môže meniť v priebehu hodiny a ani uprostred leta nemožno počítať s jasnou oblohou. My sme mali pokojné more a slnko, takže počas najteplejšej časti dňa stačilo na záveternej strane lode krátke tričko.

O niekoľko metrov ďalej, v tieni alebo pri vetre od ľadovca, už bola potrebná bunda. Rozdiel medzi pocitovou teplotou na slnku a pri otvorenom ľade môže byť výrazný. Na palubu preto patria vrstvy, nepremokavá vrchná bunda, čiapka a ďalekohľad.

Sychravé počasie však tomuto miestu neberie atmosféru. Sivé mraky sa zachytia o horské steny, les stmavne a modré kusy ľadu vystúpia z mliečnej vody. Stačí horúci čaj, kryté miesto na palube a trpezlivosť. Slnko ukáže veľkosť krajiny; dážď a hmla zase pripomenú, prečo sú tunajšie svahy také zelené a ľadovce tak dlho prežili.

Endicott Arm aj Glacier Bay patria k dňom, keď cieľom nie je prístav ani organizovaný výlet. Samotná loď sa zmení na pohyblivú vyhliadku. Ráno vyjdete na balkón iba na chvíľu a po troch hodinách zistíte, že stále stojíte na tom istom mieste so spadnutou sánkou nedýchajúc z tej nádhery, čaj vám dávno vychladol a pred vami sa otvára ďalšie úžasné údolie.